sm 05 o3II. Skúsenosť pôstu 2.2.Svedectvo rehoľníčky (pokračovanie...)

Raz som v jednej knihe prečítala, že zmysel pôstu - „život s chlebom“ je v tom, že nás približuje k Eucharistii, pretože Ježiš zostal s nami v chlebe, objavila som pre seba hlboký zmysel pôstu, a to ma oduševňovalo. Dovtedy som sa postila z lásky a poslušnosti k Panne Márii, chcela som splniť jej želanie, ale postupom času sa vo mne objavila hlboká túžba „žiť s chlebom“ a byť bližšie k Ježišovi. Toto želanie ma už nikdy neopustilo a stále chcem byť bližšie k Ježišovi v Eucharistii. Tak sa menil aj môj vzťah k omši a poklone.

Objavila si aj vzťah medzi modlitbou, poklonou a pôstom?

  Naozaj môžem povedať, že nemožno sa postiť, ak nie je čas na modlitbu. Pre mňa je veľmi dôležitá poklona, byť blízko pri Ježišovi bez ohľadu na to, ako strávim ten čas: sústredená, roztržitá, unavená, či oddýchnutá. Dôležité je, že som blízko Ježiša. Hoci som sa presvedčila, že oveľa ľahšie je postiť sa, keď sa modlím a keď sa klaniam, niektoré dni boli pre mňa naozaj ťažké, pociťovala som pokušenie, zmocnila sa ma akási únava, vytratila sa chuť, s ktorou som znášala dni pôstu, preto som sústredila všetky svoje sily a húževnato išla ďalej. A nastali pekné dni plné radosti, pokoja, vnútornej sily. Vtedy som pochopila, že je to Božia vôľa, aby som sa postila. Pekné a ťažké dni sa striedali.

Začala si sa postiť aj v iné dni okrem stredy a piatku?

Je to pravda. Medzitým som odišla do kláštora, rozhodla som sa pre rehoľné povolanie. Vtedy ma začali nadchýnať deviatniky. Neviem, ako, ani prečo, ale začala som sa modlitbou a pôstom pripravovať na sviatky a slávnosti. Počas týchto deviatnikov som sa nepostila iba o chlebe, ale na najmenšiu možnú mieru som obmedzila všetku stravu. Počas vojny som sa prirodzene postila niekoľko deviatnikov, od sviatku po sviatok. Každý mesiac som vykonala aspoň jeden deviatnik. Niekedy som si vzala kalendár  a hľadala som sviatky. Z deviatnikov je v roku aj niekoľko mesiacov. Ak sú niektoré sviatky blízko seba, dodržujem deviatnik aj trojdnie. Takto som chcela pomôcť a prispieť svojím prínosom. Keď som prišla do služby v Medžugorí, začala som sa prísnejšie postiť. V čase Adventu a veľkého pôstu postila som sa vo všetky dni okrem nedele. Zistila som, že sa to dá.

V tomto jubilejnom roku je mojím želaním čo najväčšmi sa priblížiť k Najsvätejšej Trojici a budem sa usilovať čo najviac sa postiť.

Mala si nejakú osobitnú skúsenosť s deviatnikmi?

Každý deviatnik je osobitná skúsenosť, ale po prísnejších deviatnikoch len o chlebe a vode prežívala som v deň sviatku neopísateľnú Božiu blízkosť. To mi dodávalo silu. Trvalo to takmer dva roky. Túto milosť som prežívala ako dar za pôstne dni.

Nezabudnuteľná je pre mňa skúsenosť na sviatok Krista Kráľa v jednom roku, na ktorý som sa pripravovala prísnym pôstom. Počas svätého prijímania som pocítila bezprostrednú Božiu blízkosť, ako aj blízkosť všetkých ľudí ako svojich bratov, sestier. Cítila som veľkú lásku voči všetkým v kostole i voči všetkým ľuďom na svete. Pretože Božia blízkosť bola stále intenzívnejšia, povedala som: NIE! Bože, chcem, aby si túto milosť dal všetkým ľuďom, a až potom mne. Tu som sa vedome zriekla všetkých milostí, ktoré som prijímala počas deviatnika. Vedela som, čo hovorím. Vtedy tie skúsenosti aj prestali. Preto som trocha aj smútila, ale vždy som bola šťastná, lebo som vedela, čo robím, a že takto je to v poriadku.