List Jána Pavla II. je veľkou výzvou ku krásnej láske, ktorá jediná môže dať nielen pozemskú, ale aj večnú radosť. A opravdivá láska, ktorá spája vnútorných ľudí, čiže ľudské duše, v ktorých prebýva, nezanikne, ale ustavične rastie a má moc pretrvať vo všetkých životných skúškach.

„Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.”

Vieme vôbec niečo o nebi? Dejiny. „krásnej lásky”, ktorej Svätý Otec venuje svoj List rodinám, sa musia zavŕšiť príchodom do neba. Toto je Božia logika - človek, ktorý je stvorený z lásky, má skrze lásku, ktorú uskutočňuje na zemi, skrze krásnu lásku dôjsť do večného neba, ktoré mu Boh sľúbil!

Ľudská predstavivosť tu končí, pretože nevie, kde a aké je to sľúbené nebo - najväčšie tajomstvo z veľkých tajomstiev!

Je sľúbené. Ježiš Kristus ho konkrétne sľúbil ako definitívny cieľ ľudskej pozemskej púte životom. Nebo, ktoré je pre tých, ktorých spája veľká krásna láska, musí byť spoločné, pretože oni chcú byť spolu!

Nebo!? ...Nebo, nebo je plné, ale nielen nebo! Malej Hyacinte Panna Mária vo Fatime ukázala peklo. A bol to natoľko hrozivý pohľad, že malé dievčatko odvtedy robilo všetko, čo mohlo, všemožne sa umŕtvovalo, aby zachránilo „úbohých hriešnikov” pred peklom. Nebo a peklo - dva póly na konci dejín, len tieto dve možnosti!

Svätý Otec v Liste píše, že sa budeme zodpovedať, že nás budú súdiť naše skutky - naša láska, dobrá alebo zlá, krásna alebo hriešna.

Láska je cesta, ktorú Boh určil do neba, hoci nie je ľahká ako každá cesta k dokonalosti. Láska niečo stojí, musí niečo stáť. Vyžaduje si námahu a sýti sa ňou. Všetko, čo má cenu, niečo stojí. Ale zároveň všetko, čo niečo stojí, prináša radosť. Krásna láska, ktorú sa treba naučiť, ktorá niečo stojí, ktorá si vyžaduje obetu a sebaovládanie, ba aj celopalnú obetu, dáva akúsi predchuť neba. Po rokoch námahy láska prechádza do štádia hĺbky, ticha, pokoja a radosti a prináša jednoduché uvedomenie si toho, že sme spolu, chceme byť spolu, pretože je nám spolu dobre.

A stále chceme byť spolu, naveky! ...myšlienka na nebo by mala byť radostnou myšlienkou, pretože nás čaká naplnenie toho všetkého, po čom sme túžili, ak to bolo dobré. Ale nebo si tu na zemi treba zaslúžiť. Ešte máme čas!

...Nebo nie je natoľko odmena, nakoľko je skôr splnením plánu. V logike krásnej lásky musí byť na konci nebo, pretože ako inak by mohla láska pretrvať do večnosti?

Jednoducho nebo, večné šťastie, je pokračovaním tej istej cesty, akou je tu na zemi láska, ktorá je plná údivu a obdivu voči Božiemu dielu; je naplnením Božieho plánu. Láska nemá v Bohu svoj koniec, ale svoj vrchol - apogeum lásky!

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,  

Wanda Póltawska  (SALI-FOTO, 2010).