Koľko nádeje nám dnešným posolstvom znovu prináša Mária. Také jednoduché a súčasne také hlboké  – „modlite sa a verte v silu modlitby“. Pritom sa môžeme zamyslieť, aká je naša modlitba a čo spôsobuje. Stretáme sa v nej s rôznymi ťažkosťami. Niekedy je únavná, a preto akákoľvek zámienka vynechať ju je veľmi vítaná. Zdráhavo s ňou začíname, s radosťou ňou končíme – hovorí jeden učiteľ modlitby. Niekedy sa modlíme, aby sme mali „pomodlené“, niekedy zasa bľaboceme ako pohania alebo sa predvádzame ako farizeji. A inokedy sa prestávame modliť lebo Pán nedáva to, o čo prosíme a zdá sa nám to zbytočné. Sme slabí, unavení, roztržití, nemáme čas... A tu prichádza Mária, chce nás osviežiť, prebudiť a s radosťou nás pozýva – „modlite sa a verte v silu modlitby“. To je pozvanie, motto do dnešných dní. Opakuje nám Ježišove slová materinským spôsobom, pripomína to, čo zabúdame. V evanjeliu sa opakujú scény podobné udalostiam v našom živote. Všetko je možné, tomu, kto verí; neboj sa len ver; tvoja viera ťa uzdravila. Modlitba slovami evanjelia, hľadanie Ježišovho srdca za nimi posilňuje našu vieru v jeho všemohúcnosť. I v Máriiných posolstvách počujeme podobne: „Znovu vás pozývam k viere. Moje materinské srdce si praje, aby boli vaše srdcia otvorené, aby im mohlo povedať: ver! Deti moje, viera je jediná, ktorá vám v životných ťažkostiach dá silu. Ona vám obnoví dušu a otvorí cesty nádeje. Ja som s vami“ (2.10.2008). 

...Modlitba slovami evanjelia, hľadanie Ježišovho srdca za  nimi posilňuje našu vieru...

Niekedy sa oduševnení Ježišom, dobrým rozhodnutím „modliť sa a veriť“ rozbehneme ako Peter po vode, zapochybujeme a zrazu pád. Ježišovou rukou, ktorá nás dnes vyťahuje z vody je Mária.

Veriť nás učí na kolenách. Neexistuje iný spôsob. Bezhranične veriť môžeme iba tomu, o kom vieme, že nás miluje. Modlitba je rozhovor s tým, o kom vieš, že ťa miluje, hovorí svätá Terézia Avilská. Mária nás tomu pomaličky, postupne učí, ale vytrvalo a zodpovedne. Denne budovať vzťah s Pánom ako s najlepším priateľom. Nájsť si čas na modlitbu napriek všetkému, čo nás zastavuje a rozhodnúť sa pre modlitbu je veľké víťazstvo. To je cvičenie. Postupne, pomaličky vzniká návyk a sila viery v modlitbu. Modliť sa znamená riešiť život s Ježišom. Pozerať sa na všedné i výnimočné udalosti s Ježišom. Modliť sa a veriť znamená stavať dom na skale.

„Otvorte svoje srdcia, aby vás Boh naplnil svojou láskou“, pozýva nás ďalej Mária, a potom bude naše svedectvo silné, radosťou pre druhých a prepletené Božou nežnosťou. Raz sa pýtali Márie Pavlovičovej, vizionárky, ktoré posolstvo je podľa nej najkrajšie a najnáročnejšie. Ona odpovedala: „Keď mi Panna Mária povie, dávam ti svoju lásku. A najnáročnejšie: dávaj moju lásku druhým.“ Panna Mária si praje, aby sme láskou získavali ľudské srdcia pre Božie kráľovstvo. Je to náročné, ale nie je to nemožné. Pozvaní sme pracovať na sebe, znovu a znovu vracať sa k tomu, čo ostane večne a nikdy nezanikne - k láske. Prijímame ju v Eucharistii, modlitbe, svätej spovedi, v evanjeliu, v pôste, v konaní dobra. Každý deň sú pred nami jednoducho nové výzvy, situácie, ľudia. V jednom z posledných posolstiev Panna Mária hovorí: „Nedovoľte, aby druhí pozerajúc na vás a váš život, nezatúžili spoznať môjho Syna“. Nesieme veľkú zodpovednosť. Ona nechce, aby sme priveľa hovorili. Chce, aby hovoril náš život, aby sme sa učili hovoriť svojimi skutkami lásky. Prosí nás vo svojich posolstvách, aby každý náš krok bol odrazom Božej lásky. Vizionárka Mirjana nám odovzdáva svoju skúsenosť: „Keď sa ma ľudia pýtajú, čo je najväčšou túžbou Panny Márie, a najväčším posolstvom, odpovedám – láska.“

Modlime sa denne za dar Božej lásky spolu s Máriou.

Modlitba:

Ďakujeme ti Pane, za toľké milosti, ktoré nám daruješ skrze Máriu. V jej srdci sa otvárame pre tvoju lásku. Božia láska príď, premieňaj nás, napĺňaj nás, aby sa neustále odohrávalo to, k čomu nás volá Mária – víťazstvo lásky. Posilni našu vôľu, vieru, vytrvalosť v modlitbe prosiť o tento dar. Amen.