DSC07027Sviatok Božieho milosrdenstva sa v Katolíckej cirkvi slávi na 2. veľkonočnú nedeľu a volá sa nedeľa Božieho milosrdenstva. Je to slávnosť, pri ktorej si uctievame Boha v tajomstve jeho nepochopiteľného milosrdenstva.

Tento sviatok si prial ustanoviť sám Ježiš, ktorý sv. Faustíne povedal: „Túžim, aby prvá nedeľa po Veľkej noci bola sviatkom milosrdenstva“ (Den. 299). „Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov...“ (Den. 699)

Deň veľkých milostí. Nedeľa Božieho milosrdenstva je dňom veľkých milostí.

Ježiš povedal sv. Faustíne: „Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z môjho vnútra pre potešenie celého sveta“ (Den. 1517). „V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva...“ (Den.699)

Najväčšou milosťou tohto dňa je Ježišovo prisľúbenie úplného odpustenia hriechov a trestov. Ježiš sľúbil: „Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a k svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti“ (Den. 699).

Cez sv. Faustínu nám Ježiš ukázal, čo je nevyhnutné urobiť pre to, aby sme dosiahli veľké milosti, ktoré chce duši darovať v ten deň:

Prípravná novéna pred sviatkom Božieho milosrdenstva. Ježiš si prial, aby prípravou k tomuto sviatku bola novéna – modlitba korunky k Božiemu milosrdenstvu počas deviatich dní. Začínať sa má na Veľký piatok. „V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti“ (Den. 796).

Spoveď a sv. prijímanie. Je nevyhnutné upresniť, že spovedať sa netreba práve v deň Božieho milosrdenstva, ale môže sa aj predtým. Najdôležitejšie je, aby v ten deň duša bola čistá a zbavená akejkoľvek naviazanosti ku hriechu a tak prijala sv. prijímanie.

Pán Ježiš povedal: „Keď prichádzaš na svätú spoveď, mysli na to, že v spovednici ja sám čakám na teba,  kňazom sa len zastieram, ale sám pôsobím v tvojej duši. Tu sa úbohá duša stretá s milosrdným Bohom. Povedz dušiam, že z tohto prameňa milosrdenstva môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná“ (Den. 1602).

Pozval každú dušu, aby sa s úprimnou dôverou nebála prísť k nemu a poukázal na to, že Božie milosrdenstvo presahuje každý hriech: „V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát“ (Den. 699).

„Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Takým dušiam dávam viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom  a nevyspytateľnom milosrdenstve. Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva“ (Den. 1146).

Ježiš nám ukázal, kde sa odohrávajú tie najväčšie zázraky Božieho milosrdenstva – v spovednici. „Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro“ (Den.1448).

Dôvera v Boha a milosrdenstvo k blížnym. Cez sv. Faustínu chcel Pán Ježiš celému svetu odovzdať posolstvo Božieho milosrdenstva. Povedal: „Dnes posielam teba k celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu...“ (Den. 1588). „Povedz, dcéra moja, že som Láska a Milosrdenstvo samo“ (Den. 1074).

Toto posolstvo nám hovorí o milosrdnej a nesmiernej lásky Boha k človeku a pozýva i nás snažiť sa žiť v duchu dôvery v Boha a milosrdenstva vo vzťahu k blížnym.

Pán Ježiš učil sv. Faustínu nielen rozjímať a hovoriť svetu o bezhraničnom Božom milosrdenstve, ale aj svojím životom nasledovať jeho príklad uskutočňujúc skutky milosrdenstva vo vzťahu k svojím blížnym. „Dcéra moja, zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku...“ (Den. 1688).

V Denníčku sv. Faustíny nájdeme aj to, akým spôsobom to môžeme uskutočňovať v každodennom živote. Ježiš povedal: „Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť“ (Den. 742). Aj samotná Faustína písala o troch stupňoch milosrdenstva: „Po prvé: skutok milosrdenstva – akéhokoľvek druhu; po druhé – milosrdné slovo – ak nebudem môcť skutkom, tak slovom; tretím je modlitba. Ak nebudem môcť milosrdenstvo preukazovať skutkom ani slovom, vždy môžem modlitbou. Modlitbou preniknem aj tam, kam sa nemôžem dostať fyzicky“ (Den. 163).

V tomto roku sviatok Božieho milosrdenstva slávime 3. apríla. Nech je tento sviatok v tomto jubilejnom roku milosrdenstva pre nás dňom milostí a oslavou Božej lásky!

Zdroj: www.faustyna.pl

Foto: Sarmite Bogdanoviča