Ahoj všetci! Volám sa Hana, mám 23 rokov a som z Belgicka. Som najstaršia z troch dcér.

Môj príbeh nie je nejaké veľkolepé obrátenie ako to často počúvame, ale skôr také skryté. Vyrástla som v katolíckej rodine. Keď sme boli malé, naši rodičia nás brávali na svätú omšu, učili nás ako sa modliť, rozprávali nám o Ježišovi a čítali nám z detskej Biblie. Som vďačná mojim rodičom, že nás učili katolíckej viere, pretože si myslím, že je to naozaj vzácny poklad. Moja babka z maminej strany je hlboko veriaca a vždy som bola očarená jej vierou, láskavosťou a príjemnou osobnosťou. Bola a ešte stále je pre mňa veľkým príkladom a inšpiráciou.

Keď sa pozriem späť to svojho detstva a puberty, pamätám si, že som vždy vo svojom srdci mala lásku k Ježišovi, ale neuvedomovala som si to. Keď som bola tínedžerom moja viera nebola až taká živá, pretože som nemala veľa nábožných priateľov, s ktorými by som sa zdieľala, oslavovala a ktorí by ma podporovali. Ani  sebou samou som si nebola veľmi istá, aby som vydávala svedectvo o svojej viere a stála si za ňou. V tomto období môjho života bola moja viera trochu povrchná. Plnila som si svoje kresťanské povinnosti (sv. omša, spoveď...), ale len zo zvyku. Vtedy som nerozumela, že kresťanstvo je jeden veľký ľúbostný príbeh (všetko je o láske).

Toto všetko sa začalo meniť pred niekoľkými rokmi v Medžugorí, keď sa ma Pán v hĺbke môjho srdca silno dotkol svojou nebeskou láskou. Požiadala som Pána o túto milosť, pretože som vedela a verila tomu, že Boh je láska a že Ježiš ma miluje osobitnou láskou, dokonca viac ako si viem predstaviť, ale necítila som to vo svojom srdci. Dokonca som prežívala obdobia veľkých pochybností o Božej  a Ježišovej láske. Na moje prekvapenie a obrovskú radosť mi Pán dal túto milosť!

Počas púti do Medžugoria Ježiš pomaly, ale iste vnútorne uzdravoval rany v mojom srdci, zachránil ma od zlých návykov a závislosti od materiálnych vecí (napr.TV, počítač, oblečenie), opakovaných hriechov a očistil moje srdce.

Cítila som sa dokonale šťastnou, zakúsila som vnútornú slobodu, pokoj a cítila som, že Ježiš zaplnil prázdnotu v mojom srdci. Preukazoval mi lásku rôznymi spôsobmi a vtláčal ju tak hlboko do môjho srdca, že som sa do neho zamilovala. Dal mi jasne pocítiť, že jediná vec, ktorá robí ľudí šťastnými a prináša pokoj je uvedomenie si toho, že Boh ma chcel ešte pred stvorením a miluje ma takou aká som.

Tento rok som dostala nádhernú príležitosť stráviť mesiac v Medžugorí. Pán mi daroval veľa milostí. S niektorými by som sa chcela podeliť.

Predovšetkým mi daroval nežnejšiu lásku k Panne Márii a k nebeskému Otcovi. Boh mi ukázal ako je nekonečne dobrý a verný, odstránil všetku moju neveru.

Odvtedy túžim po modlitbe, pôste, tichu, sv. omši, adorácii a Ježišovej spoločnosti vo Svätostánku. Rada sa modlím krížovú cestu a rozjímam o Ježišovom utrpení. Mám túžbu modliť sa a obetovať sa za hriešnikov, túžim po spáse duší a modlím sa na úmysly Panny Márie.

Keď sa rozhodneš nasledovať Ježiša, kríž a utrpenie sú nevyhnutné. Ale Ježiš mi dal milosť pochopiť dar utrpenia, keď som ho spojila s jeho utrpením a s láskou ho obetovala Otcovi pre spásu duší, obrátenie hriešnikov, na úmysly Panny, za pokoj vo svete a v ľudských srdciach. Keď vieš, že tvoje utrpenie nie je zbytočné, ale prináša ovocie a môže pomôcť druhým, spôsobuje to vnútornú radosť a uspokojenie.

V Medžugorí mi Boh dal svetlo do istých vecí. Túžila som urobiť niečo pre nebeské kráľovstvo. Chcela som použiť svoje talenty, ktoré mi Boh dal, aby som mohla slúžiť jemu a ostatným, ale nevedela som ako. A to ma znepokojovalo. Cítila som sa trochu neužitočná, pretože som nevedela nájsť konkrétny spôsob ako robiť niečo pre Boha. Myslela som si, že človek musí robiť nejaké veľké, heroické veci ako napríklad misionársku činnosť alebo dávanie dojímavých svedectiev o slúžení pre Božie kráľovstvo. Ale Boh mi ukázal, že sa neráta veľkosť skutkov, ale láska, s akou ich robíš. Preto malé  veci (upratovanie domu) urobené s veľkou láskou majú väčšiu hodnotu ako heroické výkony bez lásky. Veľmi ďakujem Pánovi za túto lekciu, ktorú mi dal, pretože ostala v mojej mysli a dala mi novú nádej!

Panna Mária ma tiež učí modliť sa a postiť sa srdcom, s láskou a z lásky. Dáva mi silu v tom vytrvať, najmä keď je to veľmi ťažké. Tiež som zakúsila silu modlitby; čím viac sa modlím, tým mám menej strachu z budúcnosti.

Pôst bol pre mňa tiež veľkou lekciou. K jedlu som bola veľmi pripútaná a to mi prekážalo stretnúť sa s Bohom. Panna Mária ma naučila zrieknuť sa všetkého, čo ma vzďaľuje od Boha a naučila ma ako sa postiť srdcom. Cez pôst som zakúsila aké je dobré oslobodiť sa, aby Boh mohol prísť do môjho srdca a naplniť ma. Pôstom som lepšie spoznala seba a svoje slabosti, naučila som sa viac slúžiť druhým a menej myslieť na seba, otvoriť sa druhým, vážiť si malé veci a za všetko byť viac vďačnou. Som veľmi vďačná za tento dar pôstu, pretože má veľkú silu! Zakúsila som, že modlitbou a pôstom môžem získať čokoľvek a to mi dáva vnútornú slobodu.

Na konci svojho svedectva by som vám chcela odovzdať posolstvo nádeje: Keď padneš, zhrešíš alebo sa stratíš, neboj sa vrátiť k Bohu. On na teba netrpezlivo čaká. Je naozaj milosrdný a jeho najväčšou túžbou je odpustiť ti. Stvoril ťa na svoj obraz, takže je nemožné, aby ťa prestal milovať. Neboj sa, pretože Božia láska je silnejšia ako čokoľvek! Popros Pannu Máriu, aby ťa vzala za ruku a viedla k svojmu Synovi, v ktorom nájdeš pravé šťastie a pokoj. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému!

Hana, Belgicko