Je známe, že svätci sa modlili a postili. Vo všetkých regulách mužských a ženských rádov sú streda a piatok zvláštnymi dňami pôstu a obdobie veľkého pôstu znamená predlžený čas pôstu. Medzitým však podľa svedectiev, ktoré som získal, pôst sa stratil aj z najprísnejších mníšskych rádov.

V Cirkvi sú známe aj prípady, keď niektorí ľudia žili iba z Eucharistie ako sv. Mikuláš z Flue, Terézia Neumannová, v novších časoch Marta Robinová. Je to osobitná milosť, ktorú im udelil Pán. Žili výlučne z nebeského chleba, čím Otec mimoriadnym spôsobom potvrdzuje slová svojho Syna: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať!“ (Jn 6, 35)

Nemám v úmysle jednotlivo rozoberať postenie sa jednotlivých svätých, ale chcel by som povedať aspoň to, ako ho chápali sv. Benedikt a sv. František.

Svätý Benedikt

Svätý Benedikt je otcom západného rehoľníctva. V jeho pravidlách života a v praxi jeho synov pôst dlhý čas zaberal veľmi dôležité miesto. Postili sa počas veľkého pôstu, keď jedli iba raz denne, alebo aspoň dva-tri dni v týždni, podľa obdobia. Od neho pochádzajú slová, ktoré sa stali zlatým pravidlom: „Milovať pôst!“

Z pôstu vychádzajú všetky ďalšie čnosti, najmä čnosť čistoty. Aj o čistote sa svätý Benedikt rovnako vyjadril: „Milovať čistotu!“ Vidí hlbokú spätosť medzi pôstom a čistotou. Pre rehoľníka byť čistým znamená odriekať sa telesnej sexuálnej žiadostivosti a premôcť ju, a to sa dá, ak sa pôstom zrieka stravy. Preto rehoľník musí milovať pôst a čistotu, lebo tým sa zrieka seba samého a otvára sa hlbokej jednote s Bohom. Tak sa stane spôsobilým milovať Boha i blížneho, ako nás pozýva Kristus. Pôst očisťuje dušu i telo, dáva radosť a slobodu celému bytiu. Nie je to ľahké, ale ktokoľvek to urobí, zakúsi vo svojom živote, že je dobré postiť sa.

...stávať sa spôsobilým milovať Boha i blížneho, ako nás pozýva Kristus…

Postupom času pôst sa stratil nielen v Cirkvi všeobecne, ale aj u rehoľníkov, dokonca aj u benediktínov.

Adalbert de Vogue vo svojej už spomínanej knižke To Love Fasting tvrdí, že v benediktínskych kláštoroch sa už nepostí a benediktíni jedávajú trikrát denne. Našiel iba jedno benediktínske spoločenstvo v Abaqueque (Nové Mexiko), kde sa postia tak, ako o tom písal sv. Benedikt. Je to spoločenstvo, ktoré žije veľmi chudobne, ďaleko od civilizácie. Bratia žijú zo svojej práce a modlia sa sedem ráz denne.

Uvádzajú sa mnohé dôvody na zrušenie pôstu, ale ani jeden z nich nie je dostatočný, aby sa zanechala prax Cirkvi aj rehoľníkov.

Foto: medjugorje.ws