martin

Každý človek túži po naplnení a stará pravda hovorí, že kým je na tejto zemi, tak po naplnení ani nemôže prestať túžiť; a aj to, že ho nájde v Bohu, v plnení jeho vôle, v službe jemu, čo sa často pretaví do služby druhým.

Toľko rôznych falošných nádejí sa dnes núka, tváriac sa, že môžu naozaj naplniť človeka - kariéra, druhá príťažlivá osoba, pôžitky a zábava, TV a internet, sociálne siete... a človeku nie je ľahké byť prázdny, tak si nakoniec niečo z tejto ponuky vyberie.

Ja som sa na 3 mesiace „odstrihol“ a strávil som ich v komunite, ktorá chce ísť k Bohu cez Máriu, a to žitím jej medžugorských posolstiev. Okrem práce a rôznej služby, najmä pre pútnikov, je náplňou každého dňa aj „duchovné palivo“: 1.modlitba (prvý ruženec už pred raňajkami), 2. sv. omša, 3.hodinová adorácia. Pri každom jedle je okrem taniera na stole aj citát zo Sv. písma alebo od niektorého svätého alebo posolstvo Panny Márie. V stredu a v piatok je 4. pôst o chlebe a vode (čaji).

Túto (až) zákonitosť objavili už viacerí predo mnou: ak chcem slúžiť (alebo aby som vôbec začal chcieť slúžiť), čo ma napĺňa a robí šťastným, tak bez duchovného základu a „paliva“ to fungovať nebude, alebo len krátko.

Kto úprimne hľadá, ten nájde. Práve v modlitbe a rozjímaní prichádza pokoj a odpovede. A tak na otázku „Komu alebo čomu naozaj slúžim? Svojim plánom? Bohu? Ľuďom? Strachu? ..." prišla odpoveď ... a bolo treba niečo v sebe zmeniť. K tomu často pomôže Mária, ktorá nás obracia k Otcovi aj Synovi.

Konkrétne ma oslovilo posolstvo z 25.4.1989 o odovzdanosti Bohu:

„Drahé deti! Pozývam vás, aby ste sa úplne odovzdali Bohu. Všetko, čo máte, má byť v Božích rukách, pretože iba tak budete mať v srdciach radosť. Deti moje, tešte sa všetkému, čo máte. Ďakujte Bohu, lebo všetko je pre vás Boží dar. Potom budete môcť v živote ďakovať za všetko a objavíte Boha vo všetkom, i v tom najmenšom kvietočku. Zakúsite veľkú radosť. Zakúsite Boha. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

Skrze modlitbu na Máriine úmysly alebo za vlastné obrátenie (to je úmysel, ktorý je vždy v súlade s Božou vôľou) sa dejú s nami práve tie veci, ktoré sa diať majú...

Ježiš zasa hovorí, že niektoré veci dosiahneme (či niektoré zlo vyženieme) len modlitbou a pôstom. Pôst vyzerá na prvý pohľad ako telesná záležitosť, ale preto, že sa týka zriekania sa (čo má v sebe príchuť odúčania sa od závislosti), pôsobí duchovne. Vnímam ho ako akúsi predispozíciu byť skromný, veľmi „nevyskakovať” ale skôr byť schopný služby, alebo zvládať aj utrpenie, ako telesné, tak aj duševné. Zvládať utrpenie je dnes nemoderné, lebo vládne snaha utrpenie úplne odstrániť; ale to je možné len do istej miery.

martin2Druhé Máriine posolstvo, s ktorým odchádzam domov, je o tom, že pravidelnosť, každodennosť je pre duchovný rast a vnímavosť nevyhnutná (25.1.1998):

„Drahé deti! Dnes vás znovu pozývam k modlitbe. Iba modlitbou, drahé deti, sa vaše srdcia premenia, stanú sa lepšie a vnímavejšie na Božie slová. Deti moje, nedovoľte, aby vás satan sem a tam vláčil a robil s vami, čo chce. Pozývam vás, aby ste boli zodpovední a rozhodní a aby ste zasvätili Bohu každý deň v modlitbe... Keď budete denne prežívať svätú omšu, pocítite potrebu po svätosti a budete rásť vo svätosti...“

Kto úprimne hľadá, ten nájde. Práve v modlitbe  a rozjímaní prichádza pokoj a odpovede...

Život v Máriinej škole prináša obrátenie, oslobodenie: niektoré veci si sám uvedomujem – nevadia mi veci, ktoré mi predtým vadili (prijal som ich, že sú tak, a môžem nepríjemnosti s nimi spojené obetovať Bohu), odišiel aj akýsi vnútorný stres. O ďalšej pozitívnej zmene mi povedala priateľka, tú som si sám ani neuvedomil.

Skrze modlitbu na Máriine úmysly alebo za vlastné obrátenie (to je úmysel, ktorý je vždy v súlade s Božou vôľou) sa dejú s nami práve tie veci, ktoré sa diať majú.

Máriinu školu (do ktorej patrí ešte 5. pravidelná sv. spoveď) odporúčam :)

Martin, Slovensko