Nie je tajomstvom, že výnimočný vzťah pápeža Pavla VI. s Pannou Máriou bol základom jeho požehnaného pontifikátu.

Ako sa mu podarilo mať taký blízky vzťah s Máriou? Vo svojej prednáške na Mariánskom kongrese v roku 1975 na tému šírenia mariánskej nábožnosti pápež hovorí o dvoch cestách k Panne Márii.

Prvá cesta je cesta pravdy. Predpokladá hlboké biblické, historické a teologické štúdie, ktoré viedli k odhaleniu, ktorým dnes učí Cirkev. No existuje aj druhá cesta. Cesta krásy. Vo svojej podstate je Mária stvorením absolútnej krásy. Ona je „nepoškodeným zrkadlom“. Je ideálom dokonalosti, ktorý sa pokúšali zobraziť umelci všetkých čias. Ona je žena „odetá slnkom“, z ktorej vychádzajú najčistejšie lúče ľudskej krásy. Prečo je to tak? Je plná milosti, čo znamená naplnená Duchom Svätým, ktorý z nej vyžaruje nepredstaviteľným jasom. Je potrebné pozerať na Máriu a uvažovať o jej nekonečnej kráse, pretože naše oči sú zranené a zaslepené skazeným obrazom tohto sveta. Koľko vznešených pocitov, koľko túžob po čistote, aké obnovenie ducha môže priniesť uvažovanie o tejto veľkej kráse.

Ona je plná milosti, čo znamená naplnená Duchom Svätým, ktorý z nej vyžaruje nepredstaviteľným jasom...

Pápež Pavol VI. bol známy ako pápež dialógu, liturgickej reformy, pokoja, pápež Druhého vatikánskeho koncilu. Ale taktiež bol pápežom, ktorý prvý navštívil Fatimu a spoločne sa tam modlil s miliónmi veriacich.

V roku 1967, 13. mája pápež vykonal púť do Fatimy k 50. výročiu začiatku zjavení a k nohám Matky Cirkvi a Kráľovnej pokoja priniesol vrúcne prosby za pokoj vo svete a v Cirkvi.

„Prvým cieľom našej púte je Cirkev.“ Koncil priniesol Cirkvi veľa nových síl a možností. Avšak zo svojvoľného využívania svojho bohatstva priniesol Cirkvi aj mnoho konfliktov a nepokojov v hierarchii a správe, v teológii a liturgii.

Vo Fatime sa Svätý Otec modlil: „Mária, chceme si u teba vyprosiť živú Cirkev, pravú, jedinú, svätú Cirkev! Modlime sa spoločne s tebou, aby Cirkev naplnil Duch Svätý všetkými darmi, o ktorých hovorí sv. Pavol: láskou, radosťou, pokojom, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vernosťou, miernosťou, zdržanlivosťou (Gal 5, 22). Modlime sa, aby Boh raz a navždy zaujal prvé miesto u všetkých ľuďoch vo svete, aby sa Božie prikázania stali základom pre ľudské svedomie, morálku a zvyky. Nech nezhasne toto svetlo v ľudských srdciach, ale naopak, nech sa uchová v motiváciách, ktoré vychádzajú z pravej náuky a výskumu.“

...padáme k nohám Kráľovnej pokoja a prosíme o pokoj...

„Druhým cieľom púte je pokoj v celom svete“. Vieme, že v poslednom čase došlo k mnohým objavom a pokrokom vo vede, no svetu predovšetkým chýba šťastie a pokoj. Príčinou je nepokoj medzi národmi, množstvo vojenských konfliktov, rozvoj priemyslu smrtiacich zbraní. Tiež existujú miesta, kde vládne hlad a chudoba. „Preto padáme k nohám Kráľovnej pokoja a prosíme o pokoj“. Pápež svoju reč ukončil prosbou nasledovať pozvania Božej matky „k modlitbe a pokániu“.

V mnohých svojich dokumentoch Pavol VI. pozýva veriacich k úcte Panny Márie, zasväteniu svojho života, k modlitbe Anjel Pána a modlitbe ruženca.

V deň svojej púte do Fatimy, 13. mája 1967 pápež datuje aj apoštolskú exhortáciu Signum Magnum. Na pamiatku 50. výročia zjavení a na spomienku pápeža Pia XII., pozval všetkých synov a dcéry Cirkvi k osobnému zasväteniu sa Panne Márii. „Tento znak, napodobňovania príkladu Nebeskej kráľovnej, je znakom plnohodnotnej detskej lásky, ktorý sa má v plnosti uskutočňovať v živote každého a usmerňovať život v službe Božej vôli.“

Zdroje: - Dokumenty II. Vatikánskeho koncilu;  - vatican.va; - Der marianische Papst Paul VI.