Už v Starom zákone sa uvádza, že nestačí sa iba modliť a postiť, ale pôstom a modlitbou sa človek musí pripraviť konať dobré skutky. Preto sú pôst, modlitba a dobré skutky vždy spolu a navzájom sa podmieňujú.

Kto sa postí a modlí, ľahko si uvedomí, čo má, čo sám potrebuje a čo môže dať iným. Nejde o to, že sa chudobným dá to, čo sa ušetrí pôstom, ale aby sa žiadostivosti človeka uviedli na správnu mieru. Ak sa človek nepostí a nemodlí, jeho potreby stále narastajú a nebude ich môcť kontrolovať. A čo niekto stále väčšmi potrebuje, to nemôže poskytnúť iným. O mnohých veciach sme presvedčení, že ich potrebujeme – a ak ich nemáme, sme nervózni, násilní, chamtiví, lakomí, nespravodliví – a možno nás len iní presvedčili, že ich musíme mať. Zvlášť dnes hrozí veľké nebezpečenstvo, keď sa v oznamovacích prostriedkoch, najmä v televízii, neprestajne ponúka niečo nové. Aby bol človek schopný udržať rytmus života, je prinútený stále viac robiť, premárniť svoj život, zanedbať duchovné hodnoty, rodinu, ba aj zničiť vlastný život. V takom ovzduší človek nevie, ani čo má, ani čo mu treba, ani čo môže poskytnúť iným.

Pôstom človek získa schopnosť uvedomiť si to, a potom zmeniť svoj vzťah k materiálnym veciam. Hodnota pôstu a modlitby sa meria práve podľa toho, či sa tento vzťah mení a či sa prestaneme naháňať za materiálnym dobrom. Hlavným kritériom pôstu a modlitby je citlivosť na situáciu iných a ochota pomôcť. Kto sa postí a modlí, ale nerastie v pocite zodpovednosti za druhých a nie je pripravený nič urobiť, hodnota jeho pôstu a modlitby je otázna. Kto sa postí a modlí, musí sa stať štedrým, milosrdným, citlivým voči iným. Musí byť schopný v chudobných, nešťastných a vôbec v biednych spoznávať Krista a poskytnúť ľuďom všetko, čo môže z lásky ku Kristovi, ktorý sa stotožnil s každým z nás, ale najväčšmi s chudobnými a s tými, čo to najväčšmi potrebujú.

Foto: Pexels