Snímka70

Aj na Sibíri znejú posolstvá Panny Márie…

Snímka70

…a nebeská Matka zhromažďuje k sebe svoje deti.

Volám sa Sergej , mám 29 rokov a narodil som sa na Sibíri, v maličkej dedinke v Novosibirskej oblasti. O Medžugorí som sa dozvedel, keď som bol vo veľmi ťažkej situácii. Vtedy som ešte nebol katolíkom, nechodil som do pravoslávneho kostola, hoci ma v roku 1992 pokrstil pravoslávny kňaz.

Utrápeného a duchovne doráňaného ma našiel katolícky kňaz, správca farnosti sv. apoštolov Petra a Pavla v meste Kujbyšev v Novosibirsku. Svoje obrátenie prežil v Medžugorí a už viac ako 10 rokov slúži Bohu a ľuďom na Sibíri. A práve cez neho sa Mária dotkla môjho srdca.

Bol som sirotou, mama zomrela v roku 1996, keď som mal 12 rokov. Otec sa o nás veľmi nestaral (mám ešte dve staršie sestry). Vyrastal som u dedka a babky, ktorí v roku 2006 zomreli. Po škole som nastúpil na pedagogickú fakultu. Nevidel som sa ako učiteľ a nechápal som tomu, načo sa tam učím. Študoval som dva roky a v treťom ročníku som sa dostal do väzenia za bitku v krčme na dedine, kde som sa narodil.

O pol mesiaca ma presunuli do resocializačného zariadenia, kde som bol dva a pol roka. Tu som sa zoznámil so spomínaným kňazom z Kujbyševa, ktorý navštevoval toto zariadenie a zúčastňoval som sa na spoločných stretnutiach s ním. Tam ma našla naša nebeská Mama. Prežívajúc obrátenie, už som sa viac necítil sirotou, ale synom Boha, synom Panny Márie.

V resocializačnom zariadení som žil podľa posolstiev a ruženec som nespúšťal z ruky deň i noc. Veľa som sa modlil a rozmýšľal o našom Pánovi, čítal som knihu sestry Emanuel o obrátení, o komunite Cenacolo, o vizionároch. Vždy v momente zjavenia Panny Márie v Medžugorí — nachádzajúc sa v zariadení na Sibíri som sa zvlášť modlil: vedel som totiž a veril som tomu, že naša Mama teraz zostupuje z neba k svojim deťom. Cítil som blízko seba jej prítomnosť a lásku.

Po prepustení z väzenia v roku 2009 som navštevoval katechézy a oficiálne som sa stal členom Katolíckej cirkvi, a začal som prijímať sviatosti. Krátko po obrátení prišiel silný úder z minulosti: bodli ma nožom do brucha. Kvôli veľkej strate krvi som prestal hýbať nohami. Začali sa závažné skúšky, osem mesiacov som nemohol vstať z postele.

V jednej chvíli som sa začal pýtať Boha, čo odo mňa chce: chce, aby som bol pripútaný k posteli a takýmto spôsobom mu slúžil alebo chce, aby som bol kňazom. V čase obrátenia som chcel slúžiť Bohu a úplne sa mu z lásky obetovať. Cítil som ľahučké ako vánok pozvanie stať sa kňazom, ale nemohol som tomu uveriť, že je to pravda. Vtedy ležiac s paralyzovanými nohami som počul hlas: „Vstaň a choď.“ „Ako?!“ – moja duša doslovne kričala, ale odpoveď neprichádzala. Vtedy som začal s prvými pokusmi postaviť sa na nohy. Moje nohy vyschli a cítil som strašnú bolesť, ale vedel som, že je to bolesť Boha a s modlitbou som pokračoval v cvičeniach.

Keď som už dokázal stáť o barlách a trochu chodiť, kňaz ma zavolal bývať na faru pri kostole (keď som ešte nemohol chodiť pravidelne ma navštevoval a udeľoval mi sviatosti). Tam som začal pomáhať s malými prácami. Neskôr som zo sadry začal vyrábať malé sošky Panny Márie a dieťaťa Ježiša, hrával som sa s farskými deťmi. Niekoľkokrát do roka som chodil na liečenie do rehabilitačného centra.

V auguste 2013 som navštívil Medžugorie s úmyslom zasvätiť Panne Márii svoje povolanie a službu kňaza. Ešte nedávno pripútaný k posteli som si ani len nepredstavoval, že budem môcť vystúpiť na horu Podbrdo. Doslova anjeli ma vyniesli na Križevac pod kríž. Vystupujúc na horu som sa modlil za svoje povolanie. Pod krížom som si otvoril Bibliu, kde boli slová z Evanjelia podľa Matúša 10, 1 – 10, kde si Ježiš vyvolil Dvanástich a posiela ich slúžiť: uzdravovať chorých, kriesiť mŕtvych, vyháňať zlých duchov, ísť a hlásať, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo. Toto bola pre mňa odpoveď od Boha.

Teraz som v prípravnom ročníku seminára v Novosibirsku. Budem tu dva roky prechádzať duchovnú a intelektuálnu formáciu, nevyhnutnú k prijatiu do kňazského seminára. Viem, že Panna Mária prijala moje zasvätenie a bude ma sprevádzať celým životom.

Vďaka Pánovi za jeho božskú prozreteľnosť. Amen.

Sergej, Rusko