Rada by som sa s vami podelila o moju radosť, ktorá mi bola darovaná ako nekonečne nádherný a veľký dar v adorácii. Nazvala by som to - objavenie sily a krásy Eucharistie.

   Pred 15. rokmi v Lurdoch na duchovných cvičeniach s Komunitou blahoslavenstiev som spoznala hĺbku, silu a radosť v Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Zaručene môžem povedať, že poklona Ježišovi ukrytému, ale predsa živému v svätostánku je ten najväčší poklad, aký Katolícka cirkev má.

    Je to miesto, kde nachádzam a objavujem svoju hlbokú identitu, kde mi Pán napĺňa najtajnejšie túžby srdca. Je to nekonečne nádherná prítomnosť živého Ženícha, Kráľa, Boha, najmilovanejšieho Otca, najnežnejšieho a najvernejšieho Priateľa, najmúdrejšieho Lekára, no predovšetkým najjemnocitnejšieho Stvoriteľa duše.

   Odvtedy už 15 rokov chodím každý deň na hodinovú adoráciu. Niekomu sa to môže zdať dlhý čas, ale kým sa stíšime z hluku, chaosu, problémov, tak na to treba určitý čas. Keď odznejú všetky rušivé myšlienky, prichádza pokoj a radosť. Môžem potvrdiť, že akokoľvek som prišla na adoráciu rozbitá, rozčúlená, unavená, rozčarovaná, vyčerpaná, prázdna... VŽDY som odchádzala po tej hodine znovuzrodená, upokojená, vnútorne nesmierne šťastná, plná radosti, svetla a sily kráčať ďalej životom.

  Na adorácii sa stretám s najlepším Priateľom, ktorý má na mňa čas a o všetko sa zaujíma. Keď sa stretnem s najlepším priateľom nedokážeme a ani si nestihneme všetko povedať za 10 minút... Túžim byť s ním čo najdlhšie, lebo je nám spolu dobre. V živote nemáme veľa pravých priateľov.

   Ježiš ma nikdy nesklame. NIKDY! Nikdy ma nenechá odísť naprázdno. On sa zaujíma o každý detail, ktorý prežívam. O všetkom mu s dôverou rozprávam, a potom načúvam. Len tak som pri ňom, pri jeho nohách. Nič nerobím, len som tam. Ako keď sa opaľuješ, či chceš či nie, zanechá to farbu na tvojej pokožke. To isté sa deje pred Pánom, či chcem či nie, on ma napĺňa svojimi darmi a milosťami.

   Čas adorácie je pre mňa časom ticha, vypnutia, načerpania, stíšenia, načúvania. Vypnem a nič neriešim.

   Ježiš hovorí, že bez neho nemôžeme nič. Poďte ku mne všetci, ktorí ste hladní a smädní, ja vás poteším a nasýtim. V každom meste nie je možnosť ísť na adoráciu, alebo je Sviatosť oltárna vystavená možno len raz za týždeň. Ale keď je otvorený kostol a je v ňom svätostánok, tak Ježiš je prítomný a čaká tam stále na nás!

   Môžem potvrdiť z celého srdca, že v akomkoľvek bezvýchodiskovom stave som prišla za ním na adoráciu, odchádzala som VŽDY v pokoji a plná vnútornej radosti, zároveň vo svetle, ako ďalej žiť svoj život.

   Počas tých 15. rokov som vystriedala niekoľko zamestnaní, cestovala po svete, stretla veľa ľudí a spoznala som nádherných priateľov. Priateľstvo s Bohom je to najkrajšie dobrodružstvo. Akokoľvek náročná bola práca, či kolegovia, vždy vďaka každodennej adorácii sa menili srdcia kolegov a vznikali krásne priateľstvá. Vždy, keď som nevládala ja, Pán konal cezo mňa.

   Raz, keď som žila v Anglicku a cestovala som z jedného konca na druhý autobusom, na každej prestávke, ktorá trvala nejakú pol hodinku, som si vybehla v krátkosti pozrieť mesto, kde sme práve stáli. Vždy bol neďaleko kostol, či katedrála a keď som vošla dnu, srdce mi podskočilo od radosti, lebo práve v tom čase sa tam konala tichá adorácia. Milovaný Ježiš, najvernejší priateľ, ma tam čakal.

   Tých zážitkov je veľmi veľa. Spomeniem ešte jeden. V Anglicku som pracovala v takom pochmúrnom priemyselnom meste na psychiatrii, kde boli veľmi ťažké prípady pacientov, ale i kolegov. Často som musela dlho hľadať a cestovať, kým som našla katolícky kostol a aj čas, kedy bola vystavená Sviatosť oltárna. Raz som si zobrala jedného psychicky chorého a komplikovaného pacienta na prechádzku úplne sama. Prechádzali sme okolo kostola. Vysvetlila som mu kto tam je a čo sa tam robí. Povedala som mu, že nesmie revať ani kričať, keďže vydával rôzne „divoké“ zvuky. Bola práve Biela sobota. Zážitok bolo pozorovať tohto psychicky narušeného chalana, ako adoroval Ježiša v jemnosti a nehe, že som len otvárala oči. Na záver som ho nevedela vytiahnuť von. Taký bol zasiahnutý Pánom, že nechcel odísť.

   Ježiš sa nekonečnou láskou a nehou dotýka a uzdravuje každého z nás. Každý z nás potrebuje zakúsiť, že je veľmi milovaný. Ježišova prítomnosť je tak silná a príťažlivá, že to prajem zažiť každému človeku. Panna Mária v Medžugorí v posolstvách často hovorí, aby sme sa klaňali jej Synovi v eucharistii, aby sme mohli dostať – obsiahnuť mimoriadne milosti. „Modlite sa a adorujte môjho Syna, aby jeho pokoj a radosť mohli vstúpiť do vášho srdca.“ A je to tak. Nikto nás tak nepochopí a nebude milovať ako Ježiš. Ak je Ježiš na prvom mieste, potom dokážeme žiť aj nemožné.

Mária, Slovensko