IMG_3315„Mama, ty si mi dala ten najkrajší darček v živote – tento týždeň tu!“ – takto jedno dievča ďakovalo svojej mame, že ju pozvala zúčastniť sa na seminári pôstu v Medžugorí.

Od 3. do 8. mája sa v Medžugorí v dome určenom na duchovné cvičenia „Domus Pacis“ uskutočnil seminár pôstu, modlitby a mlčania. Tentokrát to bolo pre skupinu z Litvy, ku ktorej sa pridalo aj niekoľko ľudí z Ruska, Bieloruska a Ukrajiny.

Čo je seminár pôstu, modlitby a mlčania?

Duchovnú obnovu pôstu, modlitby a mlčania začal v Medžugorí prvýkrát organizovať páter Slavko Barbarič. Úplne prvý seminár sa uskutočni 17. – 23. novembra 1991. Môžeme povedať, že je to „život s chlebom a vodou v modlitbe“.   

Ako prebieha tento seminár?

Seminár sa začína v pondelok ráno a trvá do piatka rána. Každý deň sa začína sv. omšou v kaplnke, ktorá je v dome. Raňajky, obed a večera sú v spoločnej jedálni. V pozadí hrá pokojná meditatívna hudba a účastníci sa neponáhľajú, môžu jesť chlieb, piť vodu alebo čaj. Takto sa učíme „pobudnúť za stolom“, podobne ako Ježiš. Rozjímať nad tajomstvom chleba; od pozemského chleba k nebeskému. Odkrývame jednoduchosť a hodnotu chleba.

Každý večer sa zúčastňujeme večerného modlitbového programu vo farskom kostole (modlitba ruženca, sv. omša, modlitba za uzdravenie tela a duše, a v určité dni animovaná adorácia).

Páter Slavko obyčajne hovoril, že v Medžugorí, v ktorom navonok nie je nič príťažlivé, sú 3 hlavné miesta. Sú to: kostol sv. Jakuba a 2 hory – Podbrdo a Križevac. Jedna z nich – Podbrdo – je podľa jeho slov „hora Mamy“ alebo „Betlehem“ – miesto, kde sa všetko začalo. Hora s ružencom v rukách, cez ktorého modlitbu nás Panna Mária vedie k svojmu Synovi. Druhá hora – Križevac – rozjímanie o Ježišovej krížovej ceste. Posledným zastavením na hore Križevac je vzkriesenie Ježiša. Učí nás to, že kríž vedie k vzkrieseniu, víťazstvu. Počas semináru skupina vystupuje na obe hory.

Seminár vedie jeden z miestnych kňazov - františkánov. Každý deň vedie 2 prednášky na duchovné témy. Seminár pre skupinu z Litvy viedol páter Marinko Šakota. Prednášky boli venované témam ako: Pôst v škole Panny Márie; Pôst a modlitba srdcom; Kríž a prijatie ťažkostí, krížov nášho života; Odpustenie; Božie slovo a život podľa neho atď.

Účastníci semináru mali tiež možnosť dávať otázky.

Počas semináru je v kaplnke organizovaná tichá adorácia. Je to príležitosť k osobnej modlitbe a poklone Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Čo som zažil na seminári? (Niekoľko svedectiev účastníkov)

„Najviac sa ma dotklo slávenie Eucharistie a adorácia v kostole počas večerného programu. Dostala som odpovede na všetky otázky, ktoré ma znepokojovali. Ježiš odpovedal s humorom bez zbytočných poznámok. Najdôležitejšie slová, ktoré som si zapamätala sú: „Prijmi, raduj sa a ďakuj“. V srdci som pochopila ako veriť, ako prijímať tento veľký dar.“ 

Juradi

„V Medžugorí som prvýkrát a počas tohto týždňa boli veľmi ťažké momenty, neznesiteľné. Počas ruženca vo večernom programe som sa prechádzala a všetko ma rozčuľovalo, každý zvuk. Zrazu všetko stíchlo, bolo úplné ticho. Pomyslela som si: „Ó, konečne ticho, ako dobre.“ A zrazu som začula vnútorný hlas: „Prečo nekľačíš?“ V tú chvíľu som ničomu nerozumela, a až po večernom programe som sa dozvedela o tom, že 17.40 prichádza Panna Mária...

Pán tak pôsobí, že Mária sa o nás stará ako o malé deti: hovorí, čo robiť a dokonca, čo urobiť v najkaždodennejších situáciách...“

 Marija

„Už mnohé roky organizujem púte do Medžugoria. Keď organizuješ skupinu, veľmi sa pri tom unavíš a vôbec nič sa ti nechce organizovať. Prežívaš nepochopiteľné utrpenie a únavu. Tentokrát som rýchlo našla 50 ľudí, a potom, keď som objednala autobus, na zozname zostalo len 16 ľudí, ostatní sa odhlásili a rozhodla som sa všetko zrušiť. Povedala som, že nepôjdem. Zrazu som začula hlas: „Ako sa opovažuješ, v tomto zájazde sa zhromaždia moji najodvážnejší bojovníci“. V ten večer zavolali z Grodna, že pôjdu 4 osoby. Znovu som začala organizovať skupinu, dôležitý je každý človek.

Satan veľmi nechce, aby ste putovali do Medžugoria. V čase organizovania púte sa vždy odohráva vnútorný boj, nejaký nepokoj. Na začiatku sa ľudia prihlasujú a na druhý deň sa odhlasujú bez toho, aby vysvetlili dôvody. Niekedy do poslednej chvíle nevieš presne, kto ide.

Tento rok bola pre mňa neobyčajnou krížová cesta. Zapamätala som si hlboké zamyslenia každého zastavenia.“

Danuta

„Najcennejší dar, ktorý som tu dostala od nebeskej matky je viera. Pocítila som Ježišov dotyk a modlila som sa so slzami v očiach.

Spomenula som si na slová sv. Faustíny: „Slzy sú milosťou, ktorá umožní sústrediť sa v sebe. Je to veľmi zaujímavý detail života.“ 

Regina

„Medžugorie je nádhernou príležitosťou spoznať seba. Toto bol týždeň intenzívneho vnútorného rastu. Tu pozeráš na tie isté obyčajné, každodenné veci, no oveľa hlbšie. Nevraciame sa domov takými istými. Akoby vieme, že láska môže všetko. Môžeme zmeniť vzťah ku všetkému a so všetkými...

Pochopila som, že každý deň sa musím obracať vo viere nerobiac nikomu žiadne výčitky: ani sebe, ani druhým. V tomto živote sa musíme stávať maličkými a nepovyšovať sa. To pomáha mať úctu k ľuďom. Ďakujem všetkým za úsmev. Dnes si vyberám Máriu za svoju duchovnú mamu a jej Syna Ježiša.“

Irena

  [gallery link="file" columns="6" ids="11160,11159,11158,11157,11156,11155,11154,11153,11152,11151,11150,11149,11148,11147,11146,11145,11144,11143,11142,11141,11140,11139,11138,11137,11136,11135,11134,11133,11132,11131,11130,11129,11128,11127,11126,11125,11124,11123,11122,11121,11120,11119,11118,11117,11116,11115,11114,11113,11112,11111"]