Do Medžugoria som nikdy nechcel ísť na seminár pôstu, modlitby a mlčania. Pozvanie som prijal preto, lebo pred dvoma rokmi na   sviatok Panny Márie Bohorodičky, 1. januára, päť minút po polnoci Panna Mária zmenila môj život aj život mojej rodiny. Neviedol som dobrý život a toto pozvanie som prijal preto, lebo som dôveroval Panne Márii, že ma pozýva a pre nejaký dôvod mám sem prísť.

Na začiatku som si myslel, že som bol pozvaný preto, aby som prestal fajčiť. Jeden deň som vydržal, ale potom som to už nezvládol. Na druhý deň som si zapálil, a potom som sa s veľkými výčitkami a sklamaním modlil modlitbu „čotky“ - Ježišovu modlitbu: „Pane Ježišu Kriste, Syn živého Boha zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ A tak modliac sa som šiel k soche Zmŕtvychvstalého Krista za kostolom a prosil som Pána o odpustenie, že nedokážem vydržať. Cítil som v srdci veľký zármutok z toho, že som zničil to, k čomu ma Pán pozval (prestať fajčiť). Ale to bola iba moja predstava.

Zrazu som pocítil v srdci hlas, že nie preto si tu prišiel. A postupne sa mi začali odkrývať veci, pre ktoré som asi mal prísť. Keď sme vystupovali na kopec Podbrdo, pri rozjímaní druhého desiatku radostného ruženca som počul slová, ktoré sa ma veľmi dotkli: „Panna Mária ťa potrebuje v jej plánoch takého, aký si. Takého, aký si.“

...Pán Ježiš často „riešil veci za stolom“, mal veľmi rád stolovanie. Za stolom s Ježišom sa diali veľké veci...

Predtým ako som mal prísť do Medžugoria som si čítal nejaké kresťanské stránky a zaujalo ma posolstvo Panny Márie z Fatimy: „Diablov posledný boj na tejto zemi bude o rodiny.“ A pochopil som, že Panna Mária zmenila môj život,  život mojej rodiny a chce upevniť rodiny. Nielen moju, ale všetky rodiny na celom svete.

Môj život bol taký, že som vždy utekal od rodiny. Hrával som futbal, pracoval som na týždňovkách, a keď som prišiel domov mojou prioritou nebola rodina, ale futbal. Zo spoločného obedu s rodinou som vždy utekal rýchlo preč, aby som mohol hrať futbal. Bol to môj únik. Vrátil som sa neskoro večer alebo až ráno a to rovno do práce.

Ale pred dvoma rokmi Panna Mária zmenila tento môj smer a ja som začal chápať aj vďaka tomuto semináru, že moje miesto je za stolom s rodinou.

...Moje miesto je práve za vrchom stola, odkiaľ mám ja počúvať svoju rodinu, dávať im príklad a zvolávať na nich Božie požehnanie...

Na jednej prednáške, nám bolo povedané, že Pán Ježiš často „riešil veci za stolom“, mal veľmi rád stolovanie. Za stolom s Ježišom sa diali veľké veci. Na tomto seminári som pochopil, že moja úloha je úloha otca, ktorý má sedieť za vrchom stola, byť oporou svojej manželke, byť oporou svojim deťom.

Viem, že veľa ľudí dnes odchádza od stola, a preto naše rodiny strácajú súdržnosť, preto sa rozbíjajú manželstvá.Tu na seminári som pochopil, aké je dôležité jedlo, ktoré nám Pán Boh požehnal, aká dôležitá je tá osoba, ktorá mi jedlo pripravila s láskou. Pochopil som, aké dôležité je rozprávať sa pri stole so svojou manželkou, so svojimi deťmi, ktoré nám Pán Boh požehnal. Moje miesto je práve za vrchom stola, odkiaľ mám ja počúvať svoju rodinu, dávať im príklad a zvolávať na nich Božie požehnanie udelené cez sviatosť manželstva, ktoré má veľkú silu,  ktorú si ani nedokážeme predstaviť.

Chcem povzbudiť všetkých manželov aj manželky. Zhromaždime sa všetci pri stole, pri obede, pri nedeľnom obede alebo aj cez týždeň, ak to pracovné záležitosti dovoľujú. Má to veľkú silu pre budovanie našich rodín, pre súdržnosť našich rodín a hlavne pre budúcnosť našich detí.

Ďakujem Ti, Pane Bože.

Tomáš, Slovensko