Panna Mária nám vo svojom posolstve z minulého mesiaca mája hovorí o Božom dare jej prítomnosti medzi nami. Kto má otvorené oči a srdce rozpozná zjavenia a prítomnosť Panny Márie ako dar samotného Boha pre nás ľudí, ktorí sme na ceste k cieľu, na ktorom nás čaká Boh. Mať otvorené oči pre tento dar znamená mať vďačné srdce, ktoré rozpozná, že všetko sme prijali od Boha.

Každé svoje posolstvo Panna Mária končí slovami vďačnosti a túžbou, aby sme počúvli jej spásonosné slová, ktorými by nás chcela viesť k novým možnostiam. Mária mala vďačné srdce, ktorým oslavovala Boha za to, čo urobil pre svoj ľud a pre ňu samu. Mária nie je veľká a krásna kvôli tomu, čo urobila, ale kvôli „veľkým veciam“, ktoré jej urobil Boh.

...vďačné srdce rozpozná, že všetko sme prijali od Boha...

Panna Mária žije životom tak podobný nášmu životu. Potom ako povedala Bohu svoje „áno“ kráča cestou, ktorou bude kráčať Kristus a všetci, ktorí mu patria. Je to cesta utrpenia, cesta kríža. Po odpovedi Bohu nasleduje utrpenie týkajúce sa manželstva. Potom utrpenie masakru nevinných detí, utrpenie spojené s útekom do Egypta i utrpenie návratu z Egypta. Neustále prenasledovanie a chudoba. Ale napriek všetkému utrpeniu, napriek tej pustej ceste po zemi Mária spieva: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, v mojom Spasiteľovi!“ (Lk 1, 46). Pýtame sa ako a prečo môže takto niekto hovoriť, ak je na jeho ceste len samé utrpenie?! Samozrejme preto, lebo vo svojom srdci videla Boha, ktorý je väčší od všetkých pozemských pokladov. Radujúc sa tomuto pokladu môže spievať: Velebí moja duša Pána. Napriek všetkým krížom ďakuje Bohu, pretože vidí ako od neho všetko prijala.

Vieme ako nás bolí nevďačnosť druhých ľudí. Ťažko je rozpoznať nevďačnosť vo svojom vlastnom srdci. A nevďačnosť je zatvorenosť a slepota srdca. Všetko, čo nám je darované je od Boha. Každý okamih  života je darom zhora. Nemohli sme si dopredu objednať rodičov, prostredie, v ktorom žijeme, telo, v ktorom prebývame. Všetko sme dostali. Poďakovali sme niekedy Bohu za všetko to, čo nám daroval a že nás voviedol do života?

Ľudia s vďačným srdcom vedia rozpoznať prítomnosť Panny Márie, jej zjavenia a posolstvá ako dar od samotného Boha pre Cirkev, svet a každé srdcu...

Vďačný je ten človek, ktorý vidí, že jeho dni a život závisia od Boha. Vďačný je ten človek, ktorý sa presvedčil, že človek žije viac z toho, čo prijíma ako z toho, čo robí. Človek žije natoľko, nakoľko je vďačný. Nevďačný človek je slepý človek. Nevďačný človek nepotrebuje nikoho a iných potrebuje len preto, aby ich využíval. Nevďačný človek je zlodej a vrah. Sebecky žije v tom, čo nie je jeho. Všetko dostal od Boha a od ľudí a správa sa akoby všetko bolo jeho.

Vďačný človek je reálny, pokorný. Vidí veci a svet takými, akými sú. Vďačný človek je ten, ktorý sa neprestajne učí, ktorý všetko vníma a ktorý sa vie diviť. Bude neustále rásť, pretože je pripravený dostávať, prijímať. Vďační ľudia sú odvážni a majú veľké srdce. Vedia žiť s druhými. Vedia sa zmieriť, vedia pochopiť. Sú schopní budovať mosty medzi ľuďmi, zapáliť svetlo v tme srdca. Sú schopní zastaviť vojny medzi ľuďmi a robiť život ľudskejším.

Panna Mária mala vďačné srdce. Len vďační ľudia sa stanú slávni. Nevďační zostanú v tme a zahanbení. Vďační vedia dávať, pretože oni vždy majú.

Ľudia s vďačným srdcom vedia rozpoznať prítomnosť Panny Márie, jej zjavenia a posolstvá ako dar od samotného Boha pre Cirkev, svet a každé srdcu, ktoré je pokorné, vďačné a schopné prijať tento dar.

Modlitba

Panna Mária, ty, ktorá si kráčala cestou malých, jednoduchých a chudobných ľudí uskutočňujúc Božiu vôľu, vedela si počúvať a vo svojom srdci rozmýšľať o všetkých udalostiach a slovách. Nauč aj nás ceste pokore, aby sme mali srdce, ktoré ďakuje, srdce, ktoré rozpozná, že všetko, čo sme a čo máme prijali sme od Boha. Boh nepotrebuje našu vďaku, ale my. Vypros nám vďačné srdce, aby sme boli uzdravení zo slepoty a sebeckosti. Amen.