Panna Mária – ako o tom svedčia vizionári v Medžugorí – sa na Vianoce zjavuje s dieťaťom Ježišom v náručí. Tak bolo aj v prvý deň zjavení, 24. júna 1981. Nič väčšie, ani vzácnejšie nám Mária nemôže dať okrem svojho Syna. To nám viackrát zopakovala vo svojich posolstvách.

„A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Mária porodila Boha a vedie nás k Bohu. Vierou a poslušnosťou Božiemu slovu stala sa Božou Matkou. Cirkevní otcovia hovoria: „Aký úžitok mám z toho, keď sa Ježiš raz narodil z Márie v Betleheme, ak sa skrze vieru nerodí v mojej duši?“ Ježiš sa aj dnes skrze vieru chce narodiť v našich dušiach. Ako sa to stane? Ako sa môže Ježiš narodiť v našich dušiach? Ježiš nás učí, akým spôsobom je to možné: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“ (Lk 8, 21).

Ježiš sa aj dnes skrze vieru chce narodiť v našich dušiach...

 „Otvorte svoje srdcia, deti moje, a buďte radostní, že ho môžete prijať.“ Naše srdce je stvorené tak, že môže prijať Boha a len on ho môže úplne naplniť pravým pokojom a zmyslom života. A v tom nám je učiteľkou Mária, ktorá vedela v sebe zachovávať všetky udalosti a premýšľať o nich vo svojom srdci. Je dobré spomenúť si na všetky udalosti v našom živote – radostných aj smutných. Dôležité je vo všetkom rozpoznať neviditeľnú Božiu ruku, ktorá nás cez všetko viedla. Dôležité je uvedomiť si, že Boh bojoval na našej strane. A práve preto sme ostali nažive. Existuje veľa situácií a udalostí, ktorým Mária nerozumela, ale žila ich s vierou v Boha. V hĺbke jej srdca sa ozývali anjelove slová, že Bohu nič nie je nemožné. Samotná Mária rástla a napredovala vo viere. Vie, že veriacim sa nikto nenarodí, ale sa ním stávaš deň čo deň.

„Pozývam vás, aby ste nestrácali nádej a aby váš pohľad a srdce boli vždy upriamené na nebo a večnosť.“

Mnohí, dokonca i veriaci, žijú bez nádeje s pocitom bezmocnosti. Nie bezdôvodne posledná trojica pápežov výslovne hovorila a potrebe nádeje.

Dôležité je vo všetkom rozpoznať neviditeľnú Božiu ruku, ktorá nás cez všetko viedla...

Pápež František hovorí o nádeji v apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium – Radosť Evanjelia, kde píše: „Jedným z najväčších pokušení potláčajúcich zápal a odvahu je pocit porazenosti, ktorý z nás robí nespokojných, skleslých pesimistov so zamračenou tvárou“ (EG 85). Pesimizmus je choroba ducha, častokrát je to nejaký druh posadnutosti zlým duchom a veriaci-pesimisti sa podobajú dezertérom života, ktorí si myslia, že svet je zlý a niet v ňom spásy... Podobá sa súčasný svet biblickej Sodome? Možno niektorí si to myslia, ale kresťania nesmú zabudnúť, že Abrahám sa u Boha prihováral za to mesto! (Gn  18, 16) Hoci sa slová z Knihy Genezis – „ľudská neresť na zemi je veľká“ (Gn 6,5) – môžu aplikovať na dnešnú situáciu v spoločnosti a vo svete, nesmieme zabudnúť, že Boh sa rozhodol skrze Noema, ktorý zostal bez úhony a spravodlivý,  otvoriť cestu spásy. Týmto spôsobom ľudstvo dostalo možnosť pre nový začiatok.

„Stačí jediný dobrý človek, aby bola nádej!“, píše pápež František vo svojej najnovšej encyklike Laudato si (č. 71.).

Dôležité je otvoriť srdce nebeskej Matke, aby sme s nádejou v Boha žili svoje dni.

Modlitba

Mária, Ježišova i naša Matka. Ty si k nám prišla a stále prichádzaš, aby si do našich pesimistických sŕdc naplnených negatívnymi myšlienkami vrátila nádej a svetlo, ktoré prichádza od Boha skrze teba. Vypros nám milosť, aby sme už dnes žili otvorení tomu svetlu, ktoré osvecuje každého človeka a jedine Ježiš môže dať pokoj našim nepokojným srdciam. Nauč nás žiť a veriť tvojím srdcom, aby sme aj my vedeli zachovávať a premýšľať vo svojom srdci o všetkých udalostiach a tak prehĺbili a posilnili svoj vzťah s Bohom a medzi sebou. Amen.

Foto: 1. Foto Ðani; 2. freeimages.com