Je dobré si spomenúť na niektoré slová Panny Márie, ktoré nám už povedala: „...deti moje, všetkých vás pozývam, aby ste sa z hĺbky svojho srdca otvorili tejto veľkej milosti, ktorú vám Boh dáva skrze moju prítomnosť tu...“; „Roky vás pozývam a povzbudzujem k hlbokému duchovnému životu a jednoduchosti.“ Toto sú slová nebeskej Matky, ktoré nám hovoria o jej láske a vytrvalosti s nami. ​

​V živote je všetko milosť. Milosťou je Máriina prítomnosť a zjavenia počas všetkých uplynulých rokov v Medžugorí. Milosťou je aj dar vedieť sa modliť. Prvou a základnou pravdou pre modlitbu je uvedomenie si, že sa nevieme modliť. Aj apoštoli prosili Ježiša: „Pane, nauč nás modliť sa“ (Lk 11, 1).

​Ak zanecháme modlitbovú prax, hlad po modlitbe bude veľký. Ľudské srdce potrebuje Boha, pretože ono neomylne vie, kto je jeho Stvoriteľ. Ak sa naše srdce neobráti k Bohu, potom si nájde iné klamné idoly a božstvá, ktoré mu nemôžu priniesť pokoj.

​Synu môj, aj ty si Božia modlitba. Ty si Božia Sviatosť. Ty si chrám Boží...

Panna Mária nás pozýva k hlbokej modlitbe a nielen k modlitbe slovami alebo k prázdnym rečiam, ktoré hovoríme Bohu. Boh nepotrebuje naše slová, ale naše srdcia. Ako hovorí sv.  Augustín: „Človek sa modlí preto, aby seba transformoval a nie, aby informoval Boha.“ Hlboká modlitba alebo kontemplácia je kresťanskou cestou modlitby ku skúsenosti pravde o Bohu i človeku, nakoľko je to človeku možné. Boh poslal človeku posolstvo lásky, ale on ju prijíma rozumom. Súčasný človek zabudol na Boha, odosielateľa tejto správy. Na duchovnej ceste hlbokej modlitby odkrývame to, čo nám Boh daroval. Máme svoje krstné meno a rodinné priezvisko. Ale naše skutočné priezvisko je, že pochádzame z Božieho rodu. Prichádzame z Božieho života a vraciame sa do Božieho života. Pri návšteve Španielska pápež Benedikt XVI. povedal: „Každý človek je chrám Boží.“ To je vnútorná skúsenosť.

​Existuje jeden príbeh, ktorý to vysvetľuje: Jeden kresťan sa volal Paternoster. Modlil sa, postil sa, chodil na púte, ale časom sa jeho modlitba stala suchou a prázdnou. Zúčastňoval sa duchovných cvičení, navštevoval rôzne modlitbové semináre. Stal sa členom charitatívnych a mierových hnutí. Nejaký čas žil v lese ako pustovník. Ale aj po tomto všetkom sa vôbec nemenil. Keď sa vracal domov, zastihla ho búrka a útočisko našiel u jedného starca. Paternsoter mu porozprával o svojom utrpení. Starec sa na neho dlho pozeral a potom povedal: „Synu môj, trpíš chorobou zabúdania. Zabudol si svoje meno. Zabudol si, že si modlitba. Ty si Otčenáš. Modliť sa neznamená naučiť sa nejakú novú modlitbovú metódu ale vedieť, kto si a byť človekom, ktorým musíš byť. Ježiš bol človek modlitby nie preto, že sa modlil, ale preto, že bol modlitbou. Synu môj, aj ty si Božia modlitba. Ty si Božia Sviatosť. Ty si chrám Boží.“

Na duchovnej ceste hlbokej modlitby odkrývame to, čo nám Boh daroval...

Milosť je nielen vedieť rozumom, ale vo svojom vnútri zakúsiť, že sme Božie deti a Boží chrám. Boh toto poznanie dáva tým, ktorí ho vážne a vytrvalo hľadajú. Aj Panna Mária nám v tomto posolstve ďakuje za vytrvalosť. Ježiš nám povedal: Modlite sa a dostanete – to znamená neustále, vytrvalo sa modliť. Preto je dôležité rozhodnutie, darovať sebe i Bohu každý deň hodinu na stretnutie s ním, aby si dostal silu na úspešný a zmysluplný život.

Modlitba

​Panna Mária, ty, ktorá si bola a ostala matkou nádeje a viery aj v najťažších chvíľach života, vypros nám milosť vytrvalosti na Božej ceste. Ty si, ó, Mária, blahoslavená, pretože si verila, že sa uskutoční všetko, čo ti povedal Pán. Ty si zachovávala všetky udalosti vo svojom srdci a rozmýšľala si o nich vo svojom srdci (porov. Lk 2, 19). Vypros nám milosť, aby bola modlitba neustále na našich perách i v srdciach tak ako keď vzduch prúdi našim telom. Ty si, ó, Mária, mala hlboké poznanie Boha, pretože si plná milosti a celá si v Bohu, a preto nám prinášaš Boha a vedieš nás k Bohu. Chceme vložiť svoje ruky do tvojich rúk a naše srdcia do tvojho Nepoškvrneného srdca, aby sme mohli rásť na ceste viery, nádeje a lásky. Amen.