Čítajúc pozorne toto posolstvo Panny Márie, začujeme ozvenu jej materinských slov počas uplynulých rokov zjavení a prítomnosti medzi nami. Možno sa nám zdá, že jej pozvania sa za tie roky nezmenili. V Máriiných slovách počujeme ozvenu Ježišových slov a pozvaní: „Modlite sa a dostanete!“ Cieľom modlitby je radosť a stretnutie s Najvyšším, stretnutie s Bohom. Prvým a základným bodom kresťanskej modlitby nie je nejaké abstraktné pravidlo, ale živá osoba.

Panna Mária rástla a napredovala na ceste viery a modlitby. Hovorí nám a pozýva nás k modlitbe, ktorej silu a účinnosť zakúsila i ona sama a zažila ju vo svojom živote. V jednom posolstve hovorí: „Drahé deti, len môj Syn Ježiš vám môže dať radosť a pokoj.“ Zmyslom všetkých jej pozvaní je priviesť nás k Ježišovi, ktorý je pre našu modlitbu nevyčerpateľným zdrojom. Smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiš na nás vylieva svojho Ducha a v tom istom Duchu voláme k Bohu: „Abba, Otče!“ Na stránkach evanjelia nám Ježiš zanechal rady ako budovať našu modlitbu. Ak sa chceme modliť podobne ako Ježiš a s Ježišom, pozvaní sme byť poslušní jeho Duchu, ktorý je v nás prítomný.

Modlitba je priestor, ktorý vytvoríme Bohu, aby mal kde prísť. Ak niet v nás tohto priestoru, Ježiš ostáva pred dverami nášho srdca...

Ježiš nás poučuje: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti...“ (Mt 6,6). Vojsť do izby a zatvoriť za sebou dvere znamená vojsť do svojho srdca. To je pozvanie k sústredenosti. To je pozvanie, aby sme svoje srdce naplnili tichom, v ktorom zreteľnejšie a mocnejšie zaznieva Pánov hlas. Ako hovorí pápež Ján Pavol VI.: „Vojsť do seba samého, aby sa našiel a stretol ten, ktorý je vnútri nás.“

„Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť“ (Mt 6,7). Ježiš neodmieta dlhé modlitby, ale odmieta tie modlitby, ktoré kvôli dlhočiznej formulácii rozptyľujú modliaceho sa. Ako povedal sv. Augustín: „Jedna vec je veľa rozprávať a drahá veľa sa modliť“. Najhlbšia kresťanská modlitba je dôvera. Modlitba otvára našu dušu viere a dôvere. Ten, kto Bohu dôveruje, nesnaží sa Boha len informovať, ale dovolí Bohu, aby ho premenil. Ten, kto sa modlí je ako dieťa a Boh je Otec, ktorý je na nebesiach. Charakteristikou našej modlitby musí byť neúnavnosť, respektíve nemôže poznať znechutenosť.

Modlitba otvára našu dušu viere a dôvere. Ten, kto Bohu dôveruje, nesnaží sa Boha len informovať, ale dovolí Bohu, aby ho premenil...

Aj Panna Mária nás pozýva: Modlite sa. Nehovorí, aby sme sa pomodlili niekoľko modlitieb, ale pozýva nás k vytrvalosti. A vtedy, keď naša modlitba nie je vyslyšaná, Boh určite pripravuje niečo oveľa lepšie, čo si nemôžme predstaviť ani vymodliť. Duch Svätý je ten, ktorý nás povzbudzuje k skutočnej modlitbe. On nám pomáha v modlitbe. „Keď nevieme ako sa modliť, Duch Svätý sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (porov. Rim 8, 26-28).

Aby sa človek modlil, musí sa chcieť modliť. Svätá Terézia Avilská povedala, že jedinou cestou k Bohu je modlitba. Modlitba je priestor, ktorý vytvoríme Bohu, aby mal on kde prísť. Ak niet v nás tohto priestoru, Ježiš ostáva pred dverami nášho srdca.

Modlitba

Panna Mária, Kráľovná pokoja, Matka viery a modlitby. Ty si  sa svojím „Fiat“ stala Ježišovou matkou i našou matkou. Napredovala si a rástla na ceste viery a modlitby. Prešla si cestami, ktorými musíme aj my prejsť. Ty nás nemôžeš zameniť na tej ceste, ale prisľubuješ nám svoju blízkosť, modlitbu a prítomnosť. Ty si neopustila Cirkev svojho Syna od jej vzniku, keď si s apoštolmi vytrvalo očakávala Ježišovo prisľúbenie – Ducha Svätého. Modli sa s nami i za nás, aby sme mohli prijať silu zhora – silu Ducha Svätého, v ktorom budeme môcť prekonávať všetky pokušenia a zvádzania. Modli sa za nás, aby sme sa vyhli satanovmu klamstvu a jeho osídlam. Modli sa za nás, aby sme zostali na ceste, ktorá vedie k Bohu  - prameňu plnosti života. Amen.

Foto: Pexels.com