Do Medžugoria som prvýkrát prišla pred 7 rokmi, ako jedna z mnohých mladých z celého sveta, s kufrom plným otázok a hlbokou túžbou po Bohu v srdci. Pane, čo mám robiť so svojím životom? Ako naozaj prežiť dobre tento život? Do čoho mám úplne vložiť svoje srdce a svoje sily? Kde je v živote moje miesto a aké je moje povolanie?

Tu, čítajúc posolstvá Panny Márie, som prvýkrát  začula: „Si pre mňa dôležitá... Boh má plán s každým z vás...“; „Úplne sa odovzdajte... Darujte svoj život pre spásu sveta“.

Raz, keď som vystupovala s jednou skupinou pútnikov na Križevac, zastavili sme sa na tom mieste, kde zomrel páter Slavko Barbarič. Počuli sme o jeho živote a slúžení. „Páter Slavko dal svoj život úplne k dispozícii Panne Márii. Odovzdal jej všetky svoje schopnosti, talenty, svoj čas – tu, na zemi, za jej úmysly...“ Pamätám si, ako mi v tej chvíli bolo všetko jasné. Áno, to je to, čo chcem aj ja! To je to, čo hľadá moje srdce!

Matka, tento nový deň, ktorý mi podaroval Boh, darujem tebe...

Začala som rozmýšľať: ako to urobiť? Veľmi jednoducho: počúvať a žiť to, čo hovorí Mária, žiť podľa jej posolstiev – tak ako sa v Medžugorí často hovorí: „vstúpiť do školy Panny Márie.“  A ja som tiež zachcela odovzdať svoj život a každý malý dar, ktorý mi daroval nebeský Otec, do rúk Panny Márie, aby to slúžilo  na uskutočnenie Božieho plánu dobra a spásy skrze Medžugorie. A vo všetkom ostatnom –  v mojich  ťažkostiach, mojom povolaní, uzdravení môjho srdca, aby sa stávalo schopným prijímať Božiu lásku a darovať ju – mi pomôže Mária, veď ona je dobrá a nežná mama.  Táto myšlienka mi každý deň pomáhala začínať s dôverou, radosťou: „Matka, tento nový deň, ktorý mi podaroval Boh, darujem tebe. Prosím ťa, nech ti môj život pomáha a prináša dobro druhým, zvlášť tým, ktorí dnes najviac trpia.“ Medžugorie mi pomohlo uveriť tejto jednoduchej pravde: v súčasnom svete existuje veľa bolesti a utrpenia, no nakoľko môžem, celým srdcom darujem svoj deň, svoj život, svoje modlitby a námahy, radosti i horkosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Takýmto spôsobom jej chcem pomáhať prinášať Božiu lásku, jej Syna tam a k tým ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.

„V škole Panny Márie“ je pre mňa každý deň lekciou života. S jednou by som sa chcela podeliť. Panna Mária veľmi rýchlo obrátila moju pozornosť na jej slová z evanjelia podľa Jána: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Pochopila som, že žiť s Máriou znamená každý deň počúvať, veriť a zaľúbiť sa do Ježišových slov, do Božieho slova. Je to pre mňa vzácna skúsenosť, za ktorú som Panne Márii veľmi vďačná. Nevedela som si ani predstaviť ako veľmi a konkrétne a v tom čase veľmi nežne, otcovsky hovorí Boh cez Bibliu. Hovorí v tichosti srdca. Oduševňuje ma, upevňuje, odpovedá, pomáha mi v jeho svetle a pravde vidieť seba samú, konkrétne situácie môjho života.

 „...milované  moje deti,  nech sa slovo  môjho Syna a  jeho láska stanú prvou a poslednou myšlienkou vášho dňa“.

V spoločenstve Svetlo Máriino v Medžugorí sa učím začínať každý deň na kolenách, modlitbou a čítaním evanjelia na konkrétny deň. Čím viac sa v tom cvičím, tým viac rozumiem apoštola Petra, ktorý Ježišovi povedal: „Pane, ku komu by sme šli, ty máš slová večného života...“ (Jn 6, 68).

Zdá sa mi, že v mnohých životných situáciách by som určite nevytrvala prežívať pokoj a radosť v srdci, ak by som si neprečítala ráno Božie slovo.

Je to vzácna lekcia od tej, ktorá všetky Ježišove slová zachovávala vo svojom srdci. Veľmi mi pomáhajú slová z jedného posolstva, v ktorom Mária hovorí: „Božie slovo je svetlo v tme, ktorá vás obklopuje...“ Častokrát, keď neviem ako ďalej, keď mi je ťažko alebo ma bolí srdce kvôli tým ľuďom, ktorých stretám, alebo po dlhom a náročnom dni, si vezmem do rúk Božie slovo, do duše prijmem Ježišovo svetlo a môžem ísť spokojne spať.

Hlboko sa ma dotklo keď Panna Mária v posolstve povedala: „... milované moje deti, nech sa slovo môjho Syna a jeho láska stanú prvou a poslednou myšlienkou vášho dňa“. Koľkokrát som zaspávala s výčitkami svedomia, s roztrasenou dušou, s pocitom horkosti alebo neprijatím toho ako som prežila deň, čo som urobila alebo neurobila... tieto Mamine slová sa pre mňa stali Betlehemskou hviezdou, ktorá mi pripomína: dieťa, nestrachuj sa, všetko daj Ježišovi, prijmi jeho svetlo a ži s pokojom v srdci. V spoločenstve to praktizujeme každý večer: spolu čítame úryvok evanjelia, potom ostaneme chvíľku v tichu a spytujeme si svedomie. Taktiež Ježišovi ďakujeme za všetky momenty dňa, kedy v srdci víťazila Jeho láska a dobrota, keď nám pomáhal byť trpezlivými, vnímavými k blížnym. Ale tiež si spomíname a do jeho rúk vkladáme aj tie momenty, kedy sme padli a nežili podľa Jeho slova. Vtedy ho prosím o odpustenie a odovzdávam svoj život  úplne do Božích rúk.

Tieto maličké, ale konkrétne úlohy, ktorým nás učí Mária v Medžugorí, sa stali pre mňa niečím drahocenným. Úprimne ďakujem Bohu za tento dar, za to, že sa môžem učiť v jej škole.

Oxana, Lotyšsko