Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).

Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.

V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).

Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.

Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.

V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.

Nedávno vznikla aj Medzinárodná organizácia exorcistov, do ktorej patrí stále viac kňazov. Aby sa to zdôvodnilo, treba si spomenúť, čo napísal sv. Peter:

„Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ (1 Pt 5, 8).

Preto tu uvádzam rozhovor s kňazom zodpovedným za nemeckú jazykovú oblasť. Jeho poznatky, skúsenosti a vôbec jeho cesta k tejto službe nám môžu pomôcť, aby sme správne pochopili a prijali tieto veci.

Je to Martin Ramoser.

Rozhovor s Martinom Ramoserom

Musím sa priznať, že som ho poznal z videnia: pekne sme sa zdravili, ale nevedel som nič bližšie o ňom. Medziiným ma prekvapil tým, že už niekoľko rokov trávil dovolenku v Medžugorí. Na to má isté dôvody. Veľmi ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že je zodpovedný za službu oslobodzovania (čo sa predtým nazývalo služba exorcistu) v Nemecku. Preto som ho požiadal o rozhovor a som mu vďačný za všetko, čo nám zo svojich bohatých skúseností prezradil.

            Otec Martin, predstav sa našim čitateľom.

MR: Som Martin Ramoser, farár v Reisbecku, v Bavorsku, v Reznianskej (Regensburskej) diecéze. Mám 46 rokov a už 20 rokov som kňazom. Pochádzam z južného Bavorska, asi 40 kilometrov od Altötingu. Mám jednu sestru. Môj otec bol kováčom a mali sme aj malé hospodárstvo. Moja životná cesta i cesta ku kňazstvu prebiehali celkom normálne. Päť rokov som bol kaplánom a potom ma vymenovali za farára.

Vravel si, že si v Nemecku zodpovedný za službu oslobodzovania. Ako si sa v tomto čase, keď sa nehovorí veľa o tejto službe, vôbec dostal k tejto „funkcii“?

MR: Mám na to vlastné dôvody. Najprv som začal spolupracovať v charizmatickej obnove. Vo svojom farskom spoločenstve som spoznal jednu anorektickú dievčinu. Niekoľko ráz sa pokúšala o samovraždu. Na fare bývala so mnou istá rodina. Keď som spoznal tú dievčinu a jej situáciu, ktorá bola katastrofálna, prijal som ju na faru. Nemohol som jej pomôcť napriek všetkému úsiliu. Jedného dňa odišla k nejakej rodine zo Slobodnej cirkvi a po pol roku sa dožila oslobodenia. Táto skutočnosť ma rozhnevala. Rozmýšľal som: „Tejto dievčine pomohol človek, ktorý vystúpil z Katolíckej cirkvi a stal sa členom Slobodnej cirkvi, a ja katolícky kňaz som jej nemohol pomôcť.“ Navyše niekoľko ľudí vtedy opustilo farské spoločenstvo a pridalo sa k Slobodnej cirkvi. Tam našli správnu duchovnú obnovu, a nie pri mne. To ma poriadne škrelo.

Medzitým v mojom farskom spoločenstve vznikla modlitbová skupina, ktorá sa dožadovala viac kontaktov s ľuďmi zo Slobodnej cirkvi než so mnou, svojím farárom, pričom všetci boli mojimi priateľmi, s ktorými som organizoval rôzne púte. Jedného dňa som si povedal: „Pôjdem do tejto modlitbovej skupiny a vrátim ľudí do Katolíckej cirkvi, lebo sú na zlej ceste.“  Keď som sa prvý raz zúčastnil na stretnutí modlitbovej skupiny, vedľa mňa sedel ten človek, vedúci Slobodnej cirkvi, u ktorého bola moja farníčka a uzdravila sa. Nechýbalo veľa, aby som vybuchol, ale on bol ku mne veľmi dobrý. Aj to ma hnevalo. V tejto modlitbovej skupine som zažil, ako sa modlia jedni za druhých, najmä za chorých. Počul som, ako v Ježišovom mene prikazujú chorobám a zlým duchom, aby opustili ľudí, a videl som, ako sa niektorí dočkali správnej pomoci.

Keď som sa viac ráz zúčastnil na modlitbách tejto skupiny, pomaly sa v mojej duši roztápali predsudky a sám som zistil, že jestvuje zvláštna sila, ktorú sme my v Katolíckej cirkvi zanedbali: že v Ježišovom mene môžeme prikazovať, že jestvujú temné sily a že máme moc a vládu nad týmito silami. Netrvalo dlho, kým som pochopil, že to musím hľadať v Katolíckej cirkvi, ináč ma cesta privedie do Slobodnej cirkvi. Aj sám som sa vyliečil z ťažkostí, ktoré som mal s chrbtom, keď sa nado mnou modlil istý príslušník Slobodnej cirkvi.

Či nie je povedané: „Kto verí v Ježiša a vzýva jeho meno“....?

MR: Ale ja som bol poznačený teológiou oslobodenia, ktorá v čase mojich štúdií bola v Nemecku veľmi moderná. Pre každý prípad som začal hľadať v Katolíckej cirkvi to, čo som v Slobodnej cirkvi zažil, a našiel som modlitbové skupiny, ktoré praktizovali modlitbu oslobodzovania.

Ako to, že si teraz sám v službe oslobodzovania? 

MR: Ďalej to všetko išlo akosi normálne. V roku 1995 som sa zúčastnil na seminári za uzdravenie, ktorý viedol Emiliano Tardif v San Giovanni Rotonde. Potom bola konferencia IAD, služba oslobodzovania s Rufusom Pereirom. Vtedy som vytvoril kontakty s touto skupinou a odvtedy som sa stal zodpovedným za oslobodzovanie v nemeckej jazykovej oblasti. Teraz som presvedčený, že služba oslobodzovania musí sa celkom zámerne znova stať súčasťou kňazskej služby.

Čo vlastne znamená IAD?

MR: Je to skratka Medzinárodného združenia pre oslobodzovanie. Situácia je taká, že v mnohých krajinách, ako aj v Nemecku, stretávajú sa dve krajnosti. Prvá krajnosť je v tom, že jestvovanie diabla sa celkom zamieta, že zlo je čosi neosobné, energia, a že diabol ako osoba nejestvuje. Preto sa problémy presúvajú len do psychickej oblasti. Keď má niekto zvláštne problémy, kňazi a biskupi ho posielajú k psychiatrovi. Služba oslobodenia sa celkom stratila. V Nemecku sa stal známy prípad Klingenberg. Ide o službu oslobodzovania, ktorá neuspela: dievča zomrelo a exorcisti sa dostali do väzenia. Preto sa biskupi aj kňazi boja takých prípadov a nechcú mať s nimi nič dočinenia. To je prvá krajnosť.

Druhá krajnosť prichádza s New  Age, satanistickým kultom, rockovou hudbou, praktikami Ďalekého východu (napríklad reiki) a s mnohými a mnohými vecami. Veľa ľudí sa dostane do neznámeho diabolského područia a vzďaľuje sa od Cirkvi. Máme pred sebou otázku: ako môžeme týmto ľuďom pomôcť? V Taliansku je problém čarodejníc, mágie, zaklínania, ktorý je veľmi rozšírený, a preto mnohí biskupi vo svojich diecézach znova ustanovili exorcistov, aby sa vzopreli týmto problémom. V mnohých iných krajinách ešte to nie je. Biskupi nedovoľujú kňazom, aby sa tým zaoberali. Preto vzniklo Medzinárodné združenie za oslobodzovanie, ktorého predsedom je Rufus Pereira. V tomto združení spolupracujú kňazi aj laici.

Ako možno chápať strach a negatívny postoj biskupa i kňaza, ak vieme, že Ježiš dal kňazom moc, aby ohlasovali radostnú zvesť, odpúšťali hriechy, liečili choroby a vyháňali zlých duchov?

MR: Som presvedčený, že je na to viac dôvodov. Takýto negatívny postoj k službe oslobodzovania sa objavil v dobe osvietenstva, potom u slobodomurárov, New Age. Duch z týchto hnutí prenikol aj do Cirkvi. Preto sa začalo tvrdiť, že ide o stredoveké postoje, ktoré sú zveličené, a že výraz „temné sily“ treba chápať symbolicky, lebo vôbec nejestvujú. Aj sami biskupi sa boja, že ich tlač vysmeje a vyhlási za spiatočníkov alebo stredovekých tmárov, ak v niečo také veria. Mnohí biskupi majú z toho naozaj veľký strach.

Môžeš si spomenúť na nejakú skutočnosť, ktorá ťa naozaj presvedčila, že jestvuje diabol, démoni a démonické sily?

MR: Môžem opísať príhodu, ktorú som prežil minulý rok. Istá rodina z južného Bavorska ma pozvala, aby som k nim prišiel, lebo im Jörg Müller poradil, aby sa obrátili na mňa. Išlo o štvorročné dieťa, ktoré sa v noci pravidelne zobúdzalo; asi hodinu po tom, čo zaspalo, vstalo z postele a hľadelo do kúta, hlasom dospelej osoby vydávalo veľmi čudné zvuky a vyzeralo celkom zmätene. Keď sa ho rodičia spytovali, čo sa deje, odpovedalo: „Nesmiem povedať, kto to bol, ale niekto to bol.“ Dieťa prežívalo hlboký strach. Bolo čudné, že dieťa hovorilo temným hlbokým tónom dospelého človeka. Lekári, na ktorých sa rodičia obracali, nevedeli pomôcť. Potom sme došli my z IADu. Boli sme traja. Najprv sme urobili analýzu, lebo zo skúsenosti vieme, že nemusí vždy ísť o diabla. Musíme dobre rozlíšiť, o čo vlastne ide. Pretože je človek stvorený na obraz Boží, má tri roviny: ducha, dušu a telo. Dnes je moderné hovoriť o psychosomatických chorobách, a na tretí, duchovný rozmer sa zabúda, alebo sa vylučuje. Teda najprv treba potvrdiť, či ide o psychosomatický jav, psychický alebo duchovný. Pri hľadaní pravdy treba skúmať aj všetky okolnosti, v ktorých sa niečo odohráva.

A kým sme dávali dokopy naše vyšetrenia, dieťa znova začalo kričať. Hneď sme vošli do spálne a začali sa modliť. Dvaja z tímu sa modlili potichu a ja som odriekal exorcizmus po latinsky. Hoci sa dieťa neprebudilo, niekoľko ráz na istých miestach modlitby skákalo proti mne, chytalo ma za štólu a pokúšalo sa odsotiť ma. Bolo v akomsi extatickom stave. Modlil som sa krstný exorcizmus šesť-sedem ráz a jav takmer celkom zmizol. Ešte raz sme sa pomodlili a všetko sa upokojilo. A vtedy som zažil, ako sily temna reagujú, ak sa ide proti nim modlitbou: musia sa pobrať preč.

Často sa tiež stáva, že keď sa modlíme, posadnuté osoby začnú zúriť, kopať okolo seba i biť rukami. Po modlitbe vôbec nevedia, ako sa správali, hoci predtým aj potom boli v bdelom stave. Do zúrivosti sa dostávajú len počas modlitby. Z takéhoto správania je jasné, že temné sily jestvujú.

Čo je dôležité pri rozlišovaní a kto je s tebou v tíme?

MR: So mnou je istý manželský pár. Najprv žiadame, aby nám jav opísali, udali čas, keď to vzniklo, osobné okolnosti aj okolnosti v užšej a širšej rodine. Zvlášť dôležité je vedieť, či postihnutý má nejaké zvláštne problémy a či sa niekto zaoberal mágiou, a to môžu byť aj predchádzajúce generácie. Vždy sa vypytujeme, či v rodine boli vraždy, potraty, nespravodlivé delenie dedičstva a s nimi spojené prekliatia.

Čo robíte, ak zistíte, že niečo presahuje psychosomatickú rovinu?

MR: Veľmi často sú narušené všetky tri roviny: fyzické a psychické symptómy a potom aj duchovné. Preto sa nemodlievam iba za oslobodenie, ale aj za vnútorné uzdravenie. Pred modlitbou nad postihnutou osobou sa my traja modlíme spolu, a tak sa pripravujeme. Vždy pri modlitbe si uvedomujeme moc Cirkvi, pri vzývaní mena Ježiš, aby on oslobodil, alebo ja sa modlím krstný exorcizmus. Neodriekam veľký exorcizmus, lebo ma biskup ešte nevymenoval za exorcistu. V mene Ježiša prikazujem temným silám, aby odstúpili, a vždy sa modlím za uzdravenie. Je veľmi dôležité, aby postihnutá osoba stále rástla vo viere.

Spomenul si New Age, reiki a východné meditácie. Má v sebe táto prax a ideológia niečo diabolské?

MR: Žiaľ, majú. Otec dieťaťa, o ktorom som rozprával, bol učiteľom reiki. Myslím si, že práve toto bolo príčinou javu. Otec pochopil svoj prehrešok, zriekol sa akéhokoľvek spojenia s reiki a verejne prisľúbil, že to nebude viac robiť, a svojej nástupkyni, ktorá prešla všetkými skúškami a stala sa učiteľkou, verejne povedal, že je to všetko zlé a nebezpečné. Keď k nám prišiel Rufus Pereira, modlil sa nad ním a po modlitbe sa priznal, ako pocítil, že od toho človeka odišla nejaká sila.

Čo je to „reiki“?

MR: Za reiki stojí gnostický názor, že človek sa uzdraví, keď sa na neho zvolajú kozmické energie. Robia to ľudia, ktorí zvláštnymi cvikmi sprostredkúvajú kozmickú energiu. Tá údajne má liečivú moc. Liečba neprichádza od osoby, ale z energie, ktorú zvoláva na to schopná osoba, keď položí na chorého ruky. Učitelia reiki potvrdzujú, že ľudia sa uzdravia. Pretože sa to nedeje v Ježišovom mene, otvára sa priestor démonickým silám a tie obťažujú osoby aj rodiny.

Čo radíte osobám, ktoré zažili oslobodenie v Ježišovom mene?

MR: Najdôležitejšie je, aby sa usilovali žiť podľa kresťanskej viery a aby ostali pri Kristovi. Lebo aj keď sa niekto uzdraví a oslobodí, ale nežije po kresťansky, potom sa jeho stav môže ešte zhoršiť. Ježiš povedal, že ak sa zlý duch vyhostí a dom zostane prázdny, potom príde sedem duchov horších od toho, ktorý bol vyhnaný. Teda je dôležité prehlbovať svoj osobný vzťah s Kristom. A kňazom odporúčam, aby sa zaoberali tými javmi, pomáhali ľuďom oslobodiť sa mocou Ducha Svätého a žiť kresťanským životom.

Všetci, ktorí sú v tejto službe, hovoria, že aj o rocková hudba je veľmi nebezpečná pre duchovný život.

MR: Dnes je veľa kanálov, cez ktoré sa zlé sily vkrádajú do človeka. Podľa mojej skúsenosti je to aj rocková hudba. Temné sily aj vďaka tejto hudbe nachádzajú otvorené „okná“ a pôsobia na človeka. Spomínam si na známu skupinu  ACDC. Jedna z ich najznámejších piesní oslavuje diabla a nazýva sa „Autostráda do pekla“ (Highway to hell). Refrén piesne napríklad hlása: „Hej, satan, chcem ísť do pekla, dolu do pekla. Chcem dolu platiť za svoje dlhy, chcem dolu sláviť party...“ Keď človek opakuje takýto alebo podobný text, potom sa mu duša otvára temným silám. Preto všetko záleží na nás, najmä na mladých. Dôležité je modliť sa ruženec, lebo veľa ráz opakujeme „Zdravas Mária“. Tak sa pomaly otvárame spaseniu, a keď opakujeme negatívne, otvárame sa zlu.  Odporúčam najmä mladým, ktorí počúvajú podobnú hudbu, aby sa často modlili ruženec, alebo opakovali „Otče, príď kráľovstvo tvoje, posväť sa meno tvoje.“ A najkratšia modlitba za oslobodenie je v Otčenáši: „... zbav nás zlého“.

Myslíš, že aj výzva na modlitbu a pôst, ktorú Mária adresuje, je spojená so službou oslobodzovania?

MR: Určite. Modlitba ruženca je dobrou prípravou, takisto pôst a pravidelná spoveď. Ak my nie sme čistí, zlé sily nám môžu povedať: „Čo mi ty môžeš, keď mám podiel aj v tvojom živote?“ Temné sily sa boja Eucharistie a vôbec Božieho slova. Je jasné,  prečo posolstvo Medžugoria je v boji proti zlým silám najúčinnejšie.

Koľko ráz si bol v Medžugorí a prečo ta prichádzaš?

MR: Toto je už šiesty rok, čo celú dovolenku trávim v Medžugorí, a chodil som sem aj so svojimi farníkmi. Cítim, že táto duchovnosť je najpriaznivejšia pre službu oslobodzovania: svätá omša, spoveď, ruženec, Sväté písmo, ale je aj najpriaznivejšia ako pomoc tým, ktorí zažili oslobodenie. Takéto duchovné ovzdušie musia prežívať tí, čo sú v službe oslobodzovania, aj tí, čo potrebujú oslobodenie.

Mal si ťažkosti uznať Medžugorie?

MR: Na začiatku som mal veľa problémov, ale po mojom druhom obrátení už nie.

Druhé obrátenie?

MR: Áno. Na začiatku som spomenul, že som bol v ťažkej kríze pre tú dievčinu, ktorú som nevedel oslobodiť, a ona dosiahla oslobodenie v Slobodnej cirkvi, keď nad ňou členovia modlitbovej skupiny vzývali Ježišovo meno. Pre mňa je jasné, že medžugorská duchovnosť je pre naše časy veľkým darom, lebo tu sa prichádza k osobnému vzťahu s Kristom cez sviatosti a mnoho modlitieb. Kto vo viere Cirkvi ostane spojený s Ježišom a Máriou, je najlepšie chránený pred zlými silami a bude slobodný.

Podľa tvojej skúsenosti akú úlohu má Mária v službe oslobodzovania?

MR: Toľko ráz som skúsil, že Panna Mária je najlepšia pomocnica v boji proti temným silám. Kedykoľvek som v modlitbe oslobodenia vzýval Máriu a oslavoval jej Nepoškvrnené počatie a jej Božie materstvo, temné sily museli zutekať. Istý francúzsky exorcista, člen Združenia exorcistov, vyhlásil, že veľa ráz skúsil, ako sa zlí duchovia boja Márie, dokonca väčšmi než Ježiša. To sa dá ľudsky pochopiť: zlí duchovia sa musia klaňať Ježišovi, ale klaňať sa pokornej Žene, to je pre nich najväčšia hanba.

Chceš nám ešte niečo povedať?

MR: Ďakujem Bohu za Máriine posolstvá aj za všetko, čo sa odohráva v Medžugorí. Som presvedčený, že Boh sa tu rozhodol vytvoriť podmienky skrze Máriu a oslobodiť nás od zlého. Nech sa tak stane.

Úprimná vďaka