Blahoslavená Panna Mária neprestáva pozývať svoje deti, zvlášť v tomto milostivom čase, keď intenzívnejšie prežívame tajomstvá našej viery: umučenie, smrť a Ježišovo zmŕtvychvstanie. Na tomto svete žijeme ponorení do sveta duchov, do sveta boja tela a duše, tmy a svetla. V tomto boji nie sme sami. Matka Mária nás pozýva k spoločenstvu s ňou v modlitbe. To je jediná cesta k Bohu a jeho víťazstvu nad všetkým, čo ohrozuje človeka.

Máme pred sebou Kristov kríž – znak víťazstva a nádeje. V uplynulom čase nám  Panna Mária počas zjavení veľakrát vo svojich posolstvách  hovorila o kríži: „Zvlášť sa modlite pred krížom, z ktorého vychádzajú veľké milosti...

Dnes vás osobitným spôsobom pozývam, aby ste vzali do rúk kríž a rozjímali o Ježišových ranách. Proste Ježiša, aby uzdravil vaše rany, ktoré ste, drahé deti, dostali v živote pre vaše hriechy alebo hriechy vašich rodičov. Len tak, deti moje, pochopíte, že svet potrebuje uzdravenie viery v Boha Stvoriteľa...Len darovaním sa, deti moje, môžete pochopiť dar Ježišovej obety na kríži za každého z vás.“

Ježišov kríž nie je len vonkajší znak, obradný symbol, ozdobný predmet na peknej retiazke. Ježišov kríž je krvavá skutočnosť a smrtná obeta, čin božského sebadarovania sa a lásky za spásu všetkých ľudí, za tvoju i moju spásu.

Ježiš hovorí: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ Veľmi často je človek krížom sám seba. A práve preto, že sme krížom sami sebe, odkrývame, že Boh nás stvoril nedokonalými nie preto, aby nám sťažil život, ale aby nám umožnil mať účasť na jeho vnútornom živote. Keď nás Boh pustil zo svojich rúk, neboli sme ešte úplne hotoví a opracovaní. Dal nám príležitosť, aby sme pracovali na vlastnom obrábaní srdca a života, aby sme neboli krížom ani sebe, ani ho neuštedrovali druhým.

Boh sa v Ježišovi stal človekom, aby ukázal ako Boh žije ľudský život a ako človek môže žiť božský život. Boh poslal svojho Syna na zem pre moju i tvoju spásu. Svätý Pavol to vyjadril v hlbokej skúsenosti viery: „Miluje ma a vydal seba samého za mňa.“ Je odvedený, za mňa i za teba, ako ovca na zabitie...ako baránok, ktorý onemie  pred tým, čo ho strihá. Ježiš sa stal tým baránkom a naplnilo sa proroctvo takým spôsobom, že sa dal ukrižovať bez akéhokoľvek odporu. Jeho obeta na kríži drží celý vesmír, minulosť, budúcnosť a ľudskú históriu, každý život. Ježišova láska, ukrižovaná na kríži, určuje osud nášho života teraz i vo večnosti.

Neslávime utrpenie, kríž ani smrť, ale oslávený, vyvýšený kríž. Slávime zmŕtvychvstalého Krista, víťaza nad diablom, smrťou a zlom a nad všetkým, čo ničí tvoj i môj život.

Spolu s apoštolmi by sme mali prosiť Ježiša: Učiteľ, nauč nás modliť sa, nauč nás žiť. Učiteľ, nauč nás strácať, umierať, aby sme mohli žiť s tebou nielen po smrti, ale už dnes vo svojej každodennosti podľa zákonov tvojho života, nie podľa svetských zákonov, ktoré zvádzajú, priťahujú a prinášajú prázdnotu a smrť.

Vieme, aké sú svetské zákony: mať, mať ešte viac, zhrabnúť pre seba, vlastniť, a potom sa udusiť nadbytkom vlastníctva a vecí. Zákon života je iný: darovať nielen veci, ale seba, svoj život. Ak človek nemá nič alebo nikoho, za koho by dal svoj život, potom taký život nie je hoden žitia. Ježiš nás to učil: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Tento zákon sa nevzťahuje len na telesnú smrť, ale na každodenný život, na každodenné medziľudské vzťahy. Pred konečnou smrťou potrebujeme toľko každodenných umieraní, aby sme mohli žiť. Mohli by sme povedať, že naše narodenie bolo našou „prvou smrťou“, ktorú sme prežili. Keď sme museli opustiť istotu matkinho lona a konfrontovať sa s hrubosťou tohto života na zemi. Tomu nás učí aj Biblia, keď bol Abrahám pozvaný opustiť istotu otcovho domu a vydať sa do neznáma, tam, kde ho Boh volá. Izraelský národ musí prejsť púšťou a nevyhnutnej skúške. Tak aj ty i ja, ak nie sme pripravení riskovať a ísť s Bohom do neznáma, potom sa nemôžeme ani rozvíjať, ani rásť, ale zhnijeme. „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa – učí nás Učiteľ – zachráni si ho“, bude si užívať život v plnosti.

Tomuto duchovnému zákonu nás učí Panna Mária a vedie nás cestami plnosti božského života. Dôvod, pre ktorý sa Mária stala takou veľkou a svojou veľkosťou udivuje svet, je ten, že ona dala všetko. Tak ako bol Abrahám pripravený obetovať svojho jediného syna Bohu, tak aj Mária obetovala svojho jediného Syna. Ten, kto všetko dá, všetko dostane.

Modlitba

Panna Mária, Útočisko hriešnikov, Útecha plačúcich, ty, ktorá si neobyčajným spôsobom trpela a prežívala umučenie a utrpenie svojho Syna, skrze ktoré sme vykúpení, buď s nami, zvlášť v okamihoch, keď klesáme, keď si myslíme, že niet východiska zo životných ťažkostí. Ty, ktorá si pri kríži svojho Syna na kalvárii zachovala vieru a stala si sa Matkou nádeje, vypros nám vieru a nádej v životných utrpeniach a skúškach. Zvlášť ti obetujem, Matka naša, všetkých tých, ktorí prežívajú ťažké skúšky a životné kríže, buď im blízko tak ako si bola blízko svojmu Synovi na jeho krížovej ceste. Ty, ktorá aj naďalej sprevádzaš svoje deti až do konca sveta, nenechaj nás v tomto slzavom údolí, ale vypros nám milosť vytrvalosti, aby sme mohli byť svedkami Ježišovho víťazstva nad hriechom, diablom a smrťou. Amen.