Pochválený buď Ježiš Kristus! O Medžugorí som sa dozvedela prvýkrát pred siedmymi rokmi na Medžugorskom modlitbovom stretnutí v Rige v Lotyšsku. Odvtedy Panna Mária začala viesť našu rodinu bližšie k Bohu.

Na tom modlitbovom stretnutí priviezli z Medžugoria ružence a všetkým nám ich podarovali. Pomyslela som si, že ja a deti ružence už máme, ale že ho darujem manželovi. Manžel bol veľmi prekvapený, ale nič nepovedal, len sa usmial. Ja a moje tri deti sme pokrstení katolíci, ale manžel bol ateista.

O rok neskôr, v roku 2012 sme mali príležitosť putovať do Medžugoria na Festival mladých. Ak mám byť úprimná, skôr sme tam išli zo zvedavosti, akoby na exkurziu. Samozrejme, veľa a radi sme sa modlili, ale nič výnimočné sme neočakávali. Počas púte sa odohralo veľa rôznych zázrakov, ale boli skôr vonkajšie a nerozumeli sme im. Po návrate domov, sme mohli pozorovať ako nás Boh zázračne viedol ďalej.

Z  môjho neveriaceho manžela Borisa sa stal veriaci kresťan, konvertoval na katolícku vieru, chodí do kostola, každý deň číta evanjelium, pozerá kresťanské programy, počúva kázne a vždy keď môže, hovorí o svojej viere a o tom ako ho Panna Mária priviedla k obráteniu skrze ruženec.

Chodíme do modlitbovej skupiny, do spoločenstva spolupracovníkov sv. Matky Terezy. Pomáhame v kuchyni pre chudobných, vyučujeme v Škole kresťanského života a evanjelizácie sv. Márie z Nazareta – Matky Cirkvi. V lete sa tiež zúčastňujeme na detskom katolíckom tábore. Slúžime väzňom a chorým.

Teraz nedávno som bola druhýkrát v Medžugorí na seminári modlitby, pôstu a mlčania. Žiaľ, môj manžel nemohol prísť, pretože ho neuvoľnili z práce. Ale poslal pozdrav našej nebeskej Matke a srdcom bol so mnou.

Teraz však bolo všetko inak, spoznala som viac svoje srdce. Matka Božia mi pomohla pozrieť sa do hĺbky môjho srdca a uvidieť tam moje hriechy a moju slabosť. Pomohla mi ešte viac otvoriť srdce pre Ježiša. Počas adorácie nastali v mojom vnútri zmeny. Dokázala som sa zmieriť so svojou minulosťou a prijať tých ľudí, s ktorými som mala ťažkosti.

Pochopila som, že len v tichu, pôste a modlitbe možno počuť, aké má Boh plány s nami. A stávame sa schopní s láskou prijať kríž. Na katechézach s pátrom Marinkom som sa dozvedela o tých veciach, nad ktorými som sa predtým nezamýšľala. Najdôležitejšie v našom živote je „prijať Boha“ a nie len od neho niečo dostávať. V modlitbe je najdôležitejšie počúvať, no my sme zvyknutí len rozprávať. V modlitbe nie je dôležité veľa rozmýšľať, ale veľa milovať. Pôst je nerozlučným priateľom modlitby.

Panna Mária nás chce všetkých priviesť k milosrdnému srdcu Ježiša, a všetko s nami prežíva.

Bolo to pre mňa stretnutie s Máriou a Ježišom. Viem, že to bude pokračovať a že nás Boh povedie ďalej. Len vtedy, keď poznávame svoju nemohúcnosť a svoje slabosti, nám Boh dáva svoju silu.

Ďakujem Pánovi za túto púť. Všetkým želám, aby otvorili svoje srdcia pre Ježiša a Máriu. Zbohom!

Vanda, Lotyšsko