Panna Mária darovala svetu Božieho Syna a teda milosrdenstvo, pretože skrze ňu Boh daruje milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie. Ježiš dovoľuje Márii, aby sa skrze ňu naplnil akt milosrdenstva už pri jeho prvom verejnom zázraku. Mária si na svadbe v Kane Galilejskej prvá všimla, čo chýba. Tak vyšla v ústrety pozvaným hosťom, že presvedčila svojho Syna, aby „zmenil“ Božie plány. Ježiš na jej prosbu odpovedá: „Ešte neprišiel môj čas“, ale nakoniec aj tak urobil prvý zázrak. Mária sa stiahne a slávu prenechá Ježišovi. Panna Mária nerobí zázrak, ale povzbudí Syna, aby pozeral na naše potreby s milosrdenstvom, hoci si to nezaslúžime a Božia vôľa neplánovala dovoliť toľko milosti. Keďže nám Ježiš daroval Najsvätejšiu Pannu ako Matku, obohacuje jej milosrdné materinské srdce, aby vždy mala súcit k utrpeniam svojich detí. Panna Mária je vyvolená byť nástrojom milosrdenstva, pretože žila vo viere. Nie vo viere osvietenia, ale v takej viere, ktorá sa jej celej zmocnila – jej vôli a lásky k Bohu. Mária sa vo svojom chválospeve raduje: „Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie, s tými čo sa ho boja“ (Lk 1, 50). Zakúsila silu, všemohúcnosť a hĺbku Božieho milosrdenstva a túžby pomôcť aj nám zakúsiť premieňajúcu silu samotného Boha. Všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo, pretože sme všetci ranení hriechom, svojím vlastným alebo hriechom našich blížnych. Osobitným spôsobom nám silu svojho milosrdenstva daroval vo svätej spovedi. Svätá spoveď je jediné miesto na svete, kde môžeme zakúsiť Boha milosrdenstva, lásky a dobroty. Môžeme zakúsiť Boha, ktorý nás neodsudzuje, ale ide až na smrť na kríži, na ktorom nám ukazuje, čo všetko je pripravený podstúpiť kvôli nám, aby sme mohli zakúsiť oslobodenie od ťarchy hriechu, uzdravenie a slobodu. Boh vidí to, čo ja nevidím. On vidí, kým sa môžem stať a byť silou jeho milosti, silou jeho Vzkriesenia. Mnohí si myslia, že rozprávanie o Božom milosrdenstve relativizuje ľudskú hriešnosť, že človeka necháva takým, akým je, že ohrozuje Božiu spravodlivosť. Božie milosrdenstvo pozýva k pokore, k obráteniu. Spravodlivosť uzdravuje pýchu, pretože keď sa porovnáme s Božou spravodlivosťou, vidíme ako veľmi sme biedni a stávame sa pokornými. Božie milosrdenstvo nedovoľuje zotrvávať vo falošnej pokore. Aká je to falošná pokora? Vo falošnej pokore sa človek zmieruje sám so sebou, so svojím hriešnym stavom hovoriac: „Taký som a nemôžem sa zmeniť. Spása nie je pre mňa, som priveľmi hriešny a inak to nejde.“ Falošná pokora je vonkajšia sebaľútosť. Vo falošnej pokore človek ostáva sám v sebe. Boh nechce falošný pokoj našej sebalásky, ale nás pozýva k nepokoju obrátenia, ktorý vedie k pravému pokoju. A pravý pokoj vychádza z obrátenia: vychádzať zo seba a prichádzať k Bohu, ktorý vo svojom milosrdenstve vždy vychádza zo seba a prichádza k nám. Božie milosrdenstvo je také zázračné, že vždy dá viac ako hriech. Nie je to pozvanie, aby sme hrešili, ale je to pozvanie, aby sme sa otvorili Božiemu milosrdenstvu, ktoré odpúšťa oveľa viac ako môžeme zhrešiť. Prosme Máriu, Matku milosrdenstva, aby nám vyprosila skúsenosť hojnosti milostí.

Modlitba Zasväcujúca modlitba Matke lásky, dobroty a milosrdenstva Ó, Matka moja, Matka dobroty lásky a milosrdenstva, nesmierne ťa milujem a úplne sa ti oddávam. Svojou dobrotou, láskou a milosťou ma zachráň. Chcem ti patriť. Nesmierne ťa milujem a túžim po tom, aby si ma ochraňovala. Zo srdca ťa prosím, Matka dobroty, daj mi svoju dobrotu, aby som ňou získala nebo. Prosím ťa pre tvoju nekonečnú lásku, daj mi tú milosť, aby som vedela každého milovať tak, ako si ty milovala Ježiša Krista. Prosím ťa aj o milosť, aby som dokázala mať pre teba porozumenie. Úplne sa ti oddávam a prosím ťa, aby si bola so mnou na každom mojom kroku, lebo ty si milostiplná. A chcem, aby som nikdy nezabudla na tieto milosti. Keby som ich však niekedy stratila, potom ťa prosím, vráť mi ich! Amen. Modlitba nadiktovaná Jelene Vasiljovej 19.4. 1983.