Posolstvá, ktoré nám Panna Mária dáva celé tie roky svojich zjavení sú jednoduché, ale zároveň aj náročné. Žiada od nás všetko, celé srdce, dôveru, pretože aj ona sama dala Bohu všetko.

Svätý Ján Pavol II. nám tiež hovoril: „Bez váhania tvrdím, že perspektívou, do ktorej by sa malo umiestniť celé pastoračné smerovanie, je svätosť.“

Aj sám Pán nás pozýva: „Buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec.“

Všetci v Cirkvi sú pozvaní k svätosti. Ako zdôrazňuje Matka Terézia: „Svätosť nie je luxus pre pár ľudí, ale úloha pre všetkých.“ Ideál kresťanskej svätosti nesmie byť chybne pochopený. Nie je to druh mimoriadneho života, ktorý môžu žiť len nejaký „velikáni“ svätosti. Ale naopak, cesty svätosti sú rozmanité a vyhovujúce povolaniu každého človeka, kvôli čomu Sv. Otec žiada, aby sa všetkým presvedčivým spôsobom ponúkla vysoká úroveň kresťanského života.

Môžeme obdivovať Ježiša, Pannu Máriu a toľkých svätcov a všetko zo strany pozorovať a nepocítiť, že to všetko sa týka aj mňa, môjho života a môjho zmyslu existencie tu na zemi. Môžeme si povedať, že Ježišovi, Márii, svätcom bolo ľahko, lebo boli výnimoční, ale ja som len slabý, hriešny a obyčajný.

V súčasnom svete je ťažké byť človekom a nie ešte svätcom alebo sväticou. Všetko okolo nás, dokonca aj v nás, zabíja v nás každú túžbu a potrebu po svätosti a odporúča sa nám priemernosť, letargia  a nemožnosť. Byť ako všetci ostatní. O svätosti sa rozmýšľa so strachom. Alebo máme nesprávnu predstavu o svätosti.

Môžeme si povedať: Čo ešte viac Boh, Mária odo mňa chce? Verím v Boha, patrím do Cirkvi, robím nejaké dobré skutky pre druhých a pre Cirkev. Všetko je to dobré a pozitívne, ale je potrebné pripodobňovať sa tomu, koho milujeme.

Túžba po svätosti znamená túžbu byť čo najpodobnejší osobe, ktorú milujem, v tomto prípade Bohu, prameňu lásky. Prvým krokom k svätosti je chcieť byť svätý. Nie je to nejaká prázdna ilúzia, ale konkrétna túžba byť stále Boží. Ak naozaj milujeme Boha ako najväčšie a najmilšie dobro, potom nevyhnutne chceme spoznať a uskutočňovať jeho vôľu. Jeho bezhraničnú lásku prijímame a žijeme svojou ohraničenou vôľou a láskou.

Obrátenie nie je ľudský čin. Inak by sme nepotrebovali Boha, milosť, odpustenie ani Ježišovo dielo spásy (umučenie, smrť, vzkriesenie). Je to v prvom rade Boží dar, ktorý ale vyžaduje našu spoluprácu. Ak žijeme v hriechu a bez Boha, v diskusiách, v rivalite, závisti, potom hľadáme seba a druhých a vracia sa nám prázdnota, trpkosť, zlyhanie, nešťastie. Túžba po obrátení je absolútna angažovanosť. To, čo prežívam s Bohom, Cirkvou a spoločenstvom nechcem stratiť.

Byť Boží a nebyť šťastný, plný spokojnosti a života, je nemožné. Byť Boží a nebyť angažovaný  za dobro a pozitívnosť je tiež nemožné. Spoločenstvo s Bohom je vyjadrené rôznymi spôsobmi, ale prehlbuje sa a posilňuje najmä modlitbou, ktorá je vyjadrením, že patríme Bohu.

MODLITBA: Blahoslavená Panna Mária, plná milosti, vďaka za tvoju trpezlivosť a neúnavnú lásku, ktorá sa nás nezrieka, aj keď my sa zriekame seba aj Boha. Ďakujeme ti, že nás neprestávaš pozývať, aj keď máme uši, ale nepočujeme. Ty, Matka nádeje a viery, neprestávaš veriť a mať nádej, že nakoniec začujeme a vážne prijmeme tvoje jednoduché a materinské slová, ktoré vychádzajú z tvojho Nepoškvrneného Srdca, aby nás naplnila tá láska, ktorú nám túžiš darovať. Odovzdávam ti všetkých, ktorí sa unavili na ceste svätosti a obrátenia. Pohliadni na všetkých, ktorí sa vzdali mysliac si, že sa to neoplatí, že to nemá zmysel. Povzbuď nás, posilni naše srdcia i našu vôľu, aby sme ťa ešte rozhodnejšie nasledovali a vydávali svedectvo o tvojej prítomnosti, ktorá daruje pokoj, svetlo a novosť Božieho života. Amen.