Mária je modlitba. Ona je stále sústredená na Boha. Toľkokrát počujeme v jej posolstvách: „modlite sa“. Je to najčastejšie pozvanie. Na začiatku nás pozvala modliť sa srdcom, modliť sa ruženec, potom tri ružence denne, potom tri hodiny denne, a ďalej nachádzame v  posolstvách – „nech sa vám modlitba stane životom, nech bude modlitba ako vzduch, ktorý dýchate“.

V poslednom posolstve nás pozýva: „nech sa vám modlitba stane krídlami pre stretnutie s Bohom.“ To neznamená nerobiť nič iné  a iba sa zatvoriť v izbe a modliť sa, alebo „vzlietnuť a zostať sedieť na oblaku“. V Máriinej škole to znamená začať i skončiť deň modlitbou, každú prácu, rozhovor, udalosti – jednoducho každý okamih prežívať s Ježišom, tak oko ona.

Deň za dňom sa klaňať Ježišovi a slúžiť mu v hladných, smädných, opustených, sklamaných, oklamaných svetom a pokušeniami. Dnes sme pozvaní veriť, hľadať, milovať Boha nadovšetko Máriiným srdcom.

...Ďakujme Márii, že nám  pripomína, kde je náš poklad a kde má byť naše srdce...

Tak veľa sa môžeme naučiť od Márie. Ona si nepresadzuje svoje, nasleduje Ježiša. Vedie nás k nemu. Je zahľadená na neho, okamih za okamihom je stále v Božej prítomnosti. Mária rozjíma o Ježišových slovách, srdcom je s ním a súčasne je stále i s nami, všíma si naše potreby. Nikdy neobracia pozornosť na seba. Pozýva nás denne rozjímať evanjelium, modliť sa a prežívať slová jej Syna.

V Medžugorí nám hovorí: „Ja nie som dôležitá – postavte môjho Syna na prvé miesto v živote. Keby ste sa mali rozhodovať či máte ísť na zjavenie alebo na sv. omšu“ – povedala vizionárom na začiatku zjavení v Medžugorí – „nechoďte za mnou, ale choďte na svätú omšu, tam je on živý v Eucharistii, jemu sa odovzdajte.“ Ona má iba jediný cieľ, a to je priviesť nás k Ježišovi. Počas večerného modlitbového programu sa pred svätou omšou modlíme ruženec. Je to čas, kedy sa veľa pútnikov spovedá. Počúvame ich svedectvá o tom, ako nás Mária vedie k Ježišovi, k sviatosti zmierenia. Zrazu počas modlitby ruženca v Máriinej prítomnosti začíname chápať, že treba ísť na spoveď, stretnúť sa s milosrdným Ježišom.

Keď sa spýtame pútnikov odchádzajúcich z Medžugoria, čo ich najviac oslovilo, odpovedajú, že Eucharistia, adorácia. Tu sa uskutočňuje Máriina túžba: „Pozývam vás, aby ste sa zaľúbili do Najsvätejšej sviatosti oltárnej.“

...tam je on živý v Eucharistii, jemu sa odovzdajte...

Sv. Otec Ján Pavol II. nám odovzdáva spoznanie – „Úcta k Panne Márii je privilegovaný spôsob ako nájsť Ježiša Krista, ako ho nežne milovať a verne mu slúžiť. Vždy, keď myslíš na Máriu, ona namiesto teba myslí na Boha. Vždy, keď chváliš a uctievaš Máriu, Mária s tebou chváli a uctieva Boha. Mária je celá vo vzťahu k Bohu a veľmi správne ju nazvem Božím vzťahom. Je pohľadom na Boha, ozvenou Boha, ktorá volá a opakuje iba: Boh. Ak povieš Mária, ona povie Boh.“

Jeho milovanou modlitbou bol ruženec, ktorý prirovnával k oknám, cez ktoré môžeme nahliadnuť do Božieho sveta. A len z tohto sveta, z príkladu, ktorý nám zanechal Ježiš sa môžeme naučiť byť silnými v ťažkostiach, trpezlivými v protivenstvách, istými v pokušeniach.

Mária nikdy neopustila a nezabudla na Boha. My sme v pokušení opustiť a zabudnúť na Boha, sústrediť sa iba na seba, zaoberať sa iba sebou. Ďakujme Márii, že nám pripomína, kde je náš poklad a kde má byť naše srdce. Prichádza, aby nám pomohla. Keď prijmeme úprimne jej program, máme istotu, že sme na správnej ceste. S Máriou sa našim jediným pokladom stane Ježiš.

Dnes nás volá, aby sme boli modlitbou, tak ako ona. Srdcom upriameným na Boha a súčasne prítomným v potrebách blížnym. Zamilujme si Máriin štýl života. Nebojme sa jej vysloviť celým srdcom svoje ÁNO tak, ako veľkí svätí, ktorí odkryli tajomstvo moci zasvätenia sa jej Nepoškvrnenému Srdcu. Dôverne jej opakujme ako Sv. Otec Ján Pavol II.: „Totus tuus“.

Modlitba:

Mária, v prítomnosti celého nebeského dvora, volíme si ťa dnes za svoju Matku a Kráľovnú. V úplnej podriadenosti a láske zverujeme a zasväcujeme ti svoje telo a dušu, svoje vonkajšie i vnútorné dary, ako aj hodnotu svojich minulých, terajších i budúcich dobrých skutkov. Nechávame ti úplné právo disponovať nami a so všetkým, čo nám patrí bez výnimky podľa tvojej ľubovôle na väčšiu Božiu slávu teraz i vo večnosti. Amen.

(Sv. Ľudovít Montfortský)