To bring Jesus — the Light of Mary — to every human heart
Volám sa Antonija a môj muž je Mateo. Počas vlasteneckej vojny sme obaja bránili chorvátsky národ. V roku 1994 môj muž ťažko ochorel, diagnostikovali mu schizofréniu, schizoafektívnu poruchu, psychózu a PTSD – ťažkú formu.
Počas dvoch rokov bol niekoľkokrát hospitalizovaný na psychiatrii, niekoľkokrát mu menili liečbu, ale bez nejakého väčšieho úspechu. Bolo mu hrozne, ale rodine oveľa horšie. Bral sedem – osem tabliet trikrát denne, stále mal násilné, samovražedné myšlienky, nič pozitívne. Keď uvidel strom, prvou myšlienkou bolo – dobrý na obesenie; balkón – dobrý na vyskočenie z neho. Bál sa samoty, bál sa väčšej skupiny ľudí, jedným slovom bál sa všetkého. Nemohla som pochopiť túto chorobu. Nechápala som, že osoba, ktorá má všetky končatiny, všetky orgány zdravé, môže byť chorá. Celé dni prespal a vstával len kvôli jedlu. Počas dňa som z neho nemohla vytiahnuť ani slovo, nesmela som ho nechať samého, ani ho nikde vziať so sebou. Všetci priatelia nás opustili. Ostali sme vydaní napospas sami sebe. Jedným slovom PEKLO na zemi. Lekári mi povedali, že celý život bude na liekoch, pretože tá choroba je nevyliečiteľná a keď si s ním nebudem dať vedieť rady, vezmú ho do zariadenia pre takéto choroby.
Žiadna choroba nie je silnejšia ako Boh, a preto mu patrí nesmierna vďaka a sláva!
Pri jednej príležitosti uvidel plagát s pozvaním do Medžugoria a rozhodol sa tam ísť hľadať pomoc. Nevedel sa modliť, a ani nebol schopný. Keď prišli do Medžugoria, pred sochu Panny Márie, zachvátil ho kŕčovitý plač, ktorý nemohol kontrolovať. Všetka úzkosť, bolesť, smútok a strach spočinuli v Máriiných rukách. V Medžugorí sa už potom nič výnimočné neudialo, bola to „obyčajná“ púť. Na spiatočnej ceste domov sa ženy modlili ruženec a aj on pocítil túžbu modliť sa, aj keď sa ho nevedel modliť len preberal zrnká a tváril sa, že sa modlí. Keď sa vrátil domov, poprosil ma, aby som ho naučila modliť sa ruženec. Keďže som však bola už úplne frustrovaná jeho stavom, len som mu hrubo odsekla - že nebudem starého štyridsaťročného koňa učiť modliť sa. A dala som mu brožúrku s návodom ako sa modliť ruženec. Nechala som ho na milosť i nemilosť chorobe, pretože som mala naozaj dosť aj jeho i jeho choroby. A okrem toho všetkého som sa starala aj o dve malé deti. Vzal brožúrku a od toho dňa sa každý deň modlí aspoň jeden ruženec. Odvtedy nevzal ani jednu tabletku. Úplne sa uzdravil vďaka Panne Márii a modlitbe ruženca.
...od toho dňa sa každý deň modlí aspoň jeden ruženec. Odvtedy nevzal ani jednu tabletku...Dnes je z neho úplne iná osoba – je spoločenský, získali sme nových priateľov vo viere, je členom modlitbovej skupiny, dokonca je jedným z vedúcich. Stal sa z neho starostlivý otec a muž. Jedným slovom, je z neho príjemný človek.
Ani lekárovi nechcel klamať a povedal mu, že sa uzdravil vďaka Medžugoriu a modlitby ruženca. Jeho nálezy sú úplne v poriadku, dokonca mu lekárska komisia odňala status „vojnový invalid“. Nech je všetko na Božiu a Máriinu slávu a nám na úžitok. Žiadna choroba nie je silnejšia ako Boh, a preto mu patrí nesmierna vďaka a sláva!
Zbohom, a všetkým prajem Božie požehnanie
Antonija, Chorvátsko
Zdroj: putevimilosti.com