DSC_0076Pochválený Pán Ježiš Kristus!

Chceme sa s vami podeliť s tým čo sme prežili na modlitbovom stretnutí v kostole Ježišovho srdca v Daugavpilse, ktoré sa konalo 11. marca 2017. Pre nás sú tieto stretnutia veľmi dôležité, pretože práve cez našu Mamu v Medžugorí sa začalo naše obrátenie. Mária nás priviedla k Ježišovi, vyviedla nás z tmy, v ktorej sme sa nachádzali. A každé takéto stretnutie v Medžugorí alebo tu, doma – je pre nás vždy jedným krokom k Ježišovi. Veľmi nás potešilo, keď sme sa dozvedeli, že očakávame hostí aj z iných krajín – z Litvy, Bieloruska, Ukrajiny a zvlášť z Medžugoria.

Vďaka Božej pomoci a organizátorom sa toto stretnutie uskutočnilo. Už od samého rána, ešte sme ani nevošli do kostola, sme cítili vánok tepla a spokojnosti. Všetky starosti a problémy boli na druhom mieste. Na začiatku Ineta všetkých pozdravila, predstavila hostí a oboznámila nás s programom. Potom nasledoval ruženec, svedectvá, rozhovory, obedná pauza, znovu svedectvá a rozhovory, a všetko sa odohrávalo v rodinnej atmosfére, akoby sme všetci, farníci aj hostia, boli jedna veľká rodina, ktorá sa stretla v dome Otca. V svedectvách o svojom živote a o ceste svojho obrátenia mladých ľudí – Olinky, Táni a Juraja –  bolo cítiť prítomnosť Ducha Svätého. Tak jednoducho a úprimne rozprávali o sebe, že miestami sa tlačili slzy do očí. Pri tom ako sme ich počúvali sme pochopili, že nikdy nemôžeme úplne zakúsiť silu Božej lásky a jeho milosrdenstva k nám, k jeho  deťom, len v nebeskom kráľovstve.

Katechézy otca Andreja Medinša nás donútili veľa rozmýšľať, prehodnotiť, nechať prejsť všetko cez seba, cez svoje ego. Najväčšie dojmy na nás nechali jeho zverenci, mladí chalani s ťažkou minulosťou, ktorí tiež prišli na stretnutie – pozorne a sústredene počúvali prednášky, modlili sa spoločne s nami. Koľko v nich bolo pokory.

Na konci modlitbového stretnutia bol ten najvýznamnejší moment – krížová cesta, svätá omša a poklona pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Vo všetkom sme vnímali Svätého Ducha, živého Ježiša, ktorý bol s nami. Veríme že nebeská Mama, bola s nami a radostne sa usmievala na dvanástich kňazov, ktorí stáli za oltárom ako dvanásti apoštoli a slávili svätú omšu. Známe a obľúbené piesne v prevedení mládežníckej skupiny z farnosti napomáhali atmosfére Medžugoria, ktoré je miestom stretnutia s Máriou a jej Synom.

Na konci stretnutia sa nám nechcelo rozchádzať, s radosťou v srdci sme sa lúčili s našimi priateľmi a naplnení Božou milosťou sme sa vracali domov.

Do skorého videnia v Medžugorí! Cez Máriu k Ježišovi!

Manželia Ľudmila a Artur, Lotyšsko

Myslím si, že svedectvá ľudí, ich osobnú cestu k Bohu, nikoho nenechali ľahostajným. Stretnutia aj mňa donútilo zamyslieť sa nad sebou. Najviac sa ma dotklo svedectvo chlapca z Ukrajiny ako ho nie veľmi príjemná životná situácia priviedla k Bohu. Teraz už viem, že akákoľvek situácia má aj svoju lepšiu stránku.  Koniec nepríjemnej situácie je začiatkom dobrej. Zvlášť tie zlé situácie nás učia, dávajú nám dôležité životné lekcie. Vďaka tomu každý z nás môže nájsť svoju cestu, ktorú hľadá, cestu k Bohu.

Čo sa mňa týka, nikdy som sa tak hlboko nezamýšľala nad vierou až do tohto stretnutia. Viera je úprimnosť modlitieb, vyslovených slov, otvorenosti srdca pre Ježiša.  No, viera sa nedá donútiť. Každý musí po nej zatúžiť sám. Po stretnutí sa viera pre mňa stala dôležitejšou ako mnoho iných vecí.

Veronika, Lotyšsko (stredná škola)

Na takomto národnom stretnutí som bola prvýkrát. Ani v Medžugorí som ešte nebola. Preto som ani nevedela, čo očakávať od tohto stretnutia, ani som sa naň nepripravovala. Jednoducho som išla, lebo bola taká možnosť. Počas cesty som trošku viac rozprávala a vôbec som nemala náladu na modlitbu.

Prišli sme až na obed, preto som nepočula prvú časť programu. Snažila som sa nejak sústrediť a vnútorne pripraviť, ale márne a vzdala som to. Rozhodla som sa len počúvať svedectvá. Zrazu niektoré momenty, ako sa hovorí, zaťali do živého. Na povrch začalo vychádzať všetko to, nad čím som sa doteraz nikdy seriózne nezamýšľala. Bol to veľmi zvláštny pocit, no na konci Jurajovho svedectva z Ukrajiny som bola pripravená na spoveď. K úprimnej, jednoduchej a bez otázok z katechizmu. Plakala som a cítila som ako sa z môjho vnútra sypú kamene. Veľmi zvláštny pocit.

Najväčším darom na tomto stretnutí pre mňa bolo to, že som pocítila, že v duchovnom živote nie je potrebné sa vždy napäto snažiť. Niekedy sa treba jednoducho vzdať, nič neočakávať a o nič neprosiť....jednoducho dovoliť, aby Duch Svätý pôsobil. Veľa som o tom počula v rôznych svedectvách, ale prežila som to práve na tomto stretnutí v Lotyšsku. Na stretnutí, z ktorého som nič neočakávala a na ktoré som sa nijak nepripravila.

Alina, Bielorusko

Veľmi sa mi páčilo toto stretnutie. Zvlášť sa mi páčili rozhovory  a možnosť spriateliť sa s mnohými ľuďmi nielen z Lotyšska, ale aj z Bieloruska, Litvy, Ukrajiny. Všetci sme sa cítili ako doma. Vnímali sme medzi sebou jednotu a ako nás Mária spája.

Vija, Lotyšsko

[gallery link="file" columns="6" ids="16836,16837,16838,16839,16840,16841,16842,16843,16844,16845,16846,16847,16848,16849,16850,16851,16852,16853,16854,16855,16856,16857,16859,16860,16861,16862,16863,16864,16865,16866,16867,16868" orderby="rand"]

Рубрика: SVEDECTVO