fra LjuboVstúpili sme do obdobia veľkého pôstu. Je to darovaný čas, v ktorom máme príležitosť spoznávať seba a rásť vo viere, obrátení, modlitbe, pokání a v dobrých skutkoch. Panna Mária ako matka kráča s nami počas celých tých rokov a aj v tomto pôstnom čase nás pozýva, aby sme sa stali premenenými ľuďmi.

Z evanjelia vieme, že Ježiš sa často uťahoval do samoty, aby sa modlil. Pri jednej príležitosti vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpili na horu, kde sa modlil. Kým sa modlil, zmenila sa jeho tvár, odev mu zbelel ako svetlo a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte ho!“ Ježiš vystúpil na vrch, aby sa modlil a v modlitbe jeho tvár zažiarila a premenila sa. Ježiš nešiel na vrch, aby sa premenil – to bolo prekvapenie nebeského Otca. On sa jednoducho odišiel modliť. Aj učeníci prosili Ježiša: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Táto túžba v ich srdciach sa rodila pozerajúc na Ježiša ako sa modlí. Pozerajúc na neho ako sa modlil a pozorujúc čo sa odohrávalo počas modlitby, učeníci si uvedomili, že sa vo svojom živote nikdy nemodlili. Prežívali nostalgiu, túžili po modlitbe a chceli sa učiť modliť sa. Ježiš im povedal: „Vy sa budete modliť takto“ (Mt 6,9). K modlitbe dochádza existenciálnym rozhodnutím sa pre Ježiša Krista a priateľstvo s ním. Podľa Svätého písma rastieme vtedy, keď nás postihne utrpenie, choroba a samota. Modlitba je boj a zápas so svojím osudom i osudom našich blízkych. Je to neustále vyhrávanie nad svetom a dotýkanie sa Božieho kráľovstva. Núti nás rozmýšľať o svojom živote a jeho zmysle. Modlitba je neustále hľadanie, a preto aj nachádzanie. Modlitba je život lebo bez nej kráčame k smrti. Bez modlitby nemôžeme vydržať všetky pokušenia a skúšky, s ktorými sa stretávame. Aj Ježiš povie svojim učeníkom v Getsemanskej záhrade: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Modlitba a viera nie sú dve oddelené skutočnosti, ale veľmi závisia jedna od druhej. Modlitba je v tesnom spojení so skutočnosťou viery. Ako kresťania v modlitbe stojíme alebo padáme. Modlitba a viera sa navzájom podmieňujú. Strata alebo úbytok viery začína zabúdaním na modlitbu. Kto sa viac nemodlí, stal sa neveriacim. Ale nie v takom zmysle, že odmieta Boha, ale vzdialil sa z tej skutočnosti, kde sa vytvára spoločenstvo s Bohom. Svätá Terézia Avilská povedala: „Ak vám niekto povie, že existuje aj iná cesta k Bohu okrem modlitby, neverte mu.“ Boh, ktorý nie je prítomný v našej modlitbe sa stáva cudzincom a niekým neznámym. Dovoľme, aby nás Panna Mária viedla do svetla a prameňa života, k svojmu Synovi Ježišovi a nášmu bratovi a Pánovi.

Modlitba: Pane Ježišu, tak ako si vzal svojich učeníkov na vrch Tábor, vezmi aj nás na veľmi vysokú horu. Veď nás čo najvyššie a čo najďalej od pozemských starostí. Vyveď nás nad všetko, čo nás zväzuje a trápi. Vezmi i nás so sebou, Ježišu, ako si vzal Petra, Jakuba a Jána, aby sme aj my skrze modlitbu zakúsili silu a svetlo tvojho premenenia vo svojom živote. Pane, v živote je veľa sklamaní. Potrebujeme tvoju pomoc a vedenie. Voveď nás do svetla tvojej prítomnosti, zaodej nás sebou, pretože sme slabí a častokrát je v nás i okolo nás tma. Premeň a posilni naše srdcia, aby sme vždy znovu mohli s nadšením kráčať za tebou. O to ťa prosíme na príhovor našej nebeskej Matky Márie, ktorá až do konca ostala služobnicou Pána a našou orodovnicou. Amen.

Рубрика: ÚVAHY PRE MODLITBOVÉ SKUPINY