SnímkadrtJedno z prvých posolstiev z Medžugoria znie: „Pokoj, pokoj, pokoj nech zavládne medzi človekom a Bohom, a medzi ľuďmi.“ Aby nastal pokoj, treba splniť nejaké podmienky. Pokoj je Boží dar. Aby sme mohli prijať tento dar, je potrebné pripraviť si srdce, ktoré ho môže prijať. Jednou z prvých podmienok pre pokoj v nás, medzi nami a s Bohom je svätá spoveď.

Pripomeňme si niektoré posolstvá Panny Márie, v ktorých nás pozýva na svätú spoveď: „Dnes vás všetkých chcem pozvať na spoveď, hoci, ste sa spovedali pred niekoľkými dňami... Pozývam vás k zmiereniu s Bohom! Pozývam vás, aby ste Ježišovi otvorili dvere svojho srdca ako sa kvet otvára slnku. Deti moje, nemôžete uskutočňovať pokoj, ak nie ste v pokoji s Ježišom... Nech sa svätá spoveď stane prvým skutkom obrátenia, a potom, drahé deti, rozhodnite sa pre svätosť. Nech vaše obrátenie a rozhodnutie sa pre svätosť začne dnes a nie zajtra... Deti moje, cez svätú spoveď otvorte svoje srdcia Bohu... Otvorte svoje srdce Božiemu milosrdenstvu v tomto pôstnom období. Nebeský Otec chce každého z vás zbaviť otroctva hriechu. Preto, deti moje, využite tento čas a cez stretnutie s Bohom v spovedi zanechajte hriech a rozhodnite sa pre svätosť... Drahé deti! V tomto čase odriekania, modlitby a pokánia vás znovu pozývam: Choďte, vyznajte svoje hriechy, aby milosť otvorila vaše srdcia a dovoľte, aby vás ona menila.“

Tieto pozvania pre nás vychádzajú z materinského srdca. Sú veľmi jednoduché a zároveň náročné. V týchto pozvaniach odkrývame hlbokú materinskú túžbu po našej plnosti života a skutočnom šťastí. Slová posolstiev Panny Márie sú aj modlitbou, ktorou sa obracia k nám s nádejou, že začujeme jej slová a vnesieme ich do života.

...Keď v spovedi hriech vyjde na svetlo,

stane sa bezmocným...

Človek si najťažšie prizná, že je hriešnik. Podmienkou, aby sa človek vrátil k Bohu je spoznanie a priznanie, že je hriešnik. Človek svojimi schopnosťami a silami nemôže pochopiť a zakúsiť pocit hriešnosti. Pochopenie a prijatie svojej hriešnosti je dar milosti. Ak sa úprimne vidím v Božom svetle, vždy nájdem „časti“ svojho bytia, ktoré nie sú v Bohu a pre Boha, ktoré nie sú v službe lásky. Ťažko je vyspovedať svoje hriechy najmä kvôli vlastnej pýche, ale aj tak to nie je v živote ešte vždy to najnáročnejšie. Nestačí vyspovedať sa z nejakého hriechu. To je primálo. Potrebné je zanechať hriech. A v tom je problém. Ak by niekto ostal len pri vyznaní hriechu, nebola by to sviatosť. Podstatou sviatosti zmierenia je pokánie, obnova, obrátenie, začiatok nového života. Sviatosť zmierenia naráža priamo na korene našej pýchy. Koreňom každého hriechu je namyslenosť, pýcha. Chcem sa mať sám pre seba, mám právo sám na seba, mám právo na svoju nenávisť a na svoju žiadostivosť, na svoj život i svoju smrť. Ľudský duch aj telo je sužované jeho pýchou. Človek, práve v svojej zlobe, túži byť ako Boh. Spoveď pred bratom, kňazom je hlboko ponižujúca. Bolí. Podceňuje. Kruto útočí na namyslenosť. Stáť pred bratom ako hriešnik je hanba, ktorú takmer nie je možné zniesť. V spovedi hanebne umiera starý človek, aby sa narodil nový človek. Ježiš na krížil podstúpil hanebnú smrť hriešnika a tak nás vykúpil.

Cesta k vzkrieseniu vedie cez kríž, cez hanebnú smrť starého človeka v sviatosti zmierenia. Nemôžeme byť vzkriesení, ak nie sme pripravení umrieť. Kvôli strachu či už z takého alebo iného umierania je človek v pokušení  v spovedi sa ospravedlňovať. V spovedi je potrebné, aby nás Boh ospravedlnil. Spoveď je príležitosťou zakúsiť lásku nebeského Otca. V spovedi môžeme zažívať opätovné vzkriesenie. Pretože odplata za hriech je smrť a spoveď je nový život, ktorý nám dáva Boh. To znamená zažiť a počuť Otcove slová: Tento môj syn bol mŕtvy/táto moja dcéra bola mŕtva a teraz žije.

Hriech je duchovná skutočnosť, ktorá nás stavia do vzťahu s Bohom. Ak sa človek vzdiali od Boha a jeho svetla, vtedy sa pre neho hriech stáva neviditeľnou skutočnosťou, ktorá hnije a zabíja. Bez Boha sme v duchovnej tme. Hriech strpčuje celý ľudský život, avšak sa plaší svetla. Cez spoveď do tmy srdca prichádza svetlo evanjelia. Keď v spovedi hriech vyjde na svetlo, stane sa bezmocným. Vyrieknutý a priznaný hriech počas sviatosti zmierenia stratí svoju moc.

Odvážme sa zomrieť sebe, aby sme obsiahli plnosť Kristovho vzkriesenia. Pápež Pavol VI. nazval spoveď: sviatosť pokory a radosti. Potrebujeme pokoru, aby sme mohli priznať vlastnú biedu, aby sme zažili radosť odpustenia. Odpustenie nie je len naša radosť, ale predovšetkým Božia radosť, z toho, že sme sa k nemu vrátili.

Nech nás Mária, pokorná služobnica Pána, vedie k plnosti Kristovho života.

Modlitba

Panna Mária, zasväcujem ti všetko, čo som ti ešte nezasvätil; všetko, čo som ti ešte neodovzdal, vezmi to všetko, prosím ťa, ó, Matka. Dotkni sa, očisti a zmocni sa všetkého, čo sa ťa vo mne ešte bojí a čoho si nie som vedomý. Túžim ťa vziať k sebe, v najhlbšiu intímnosť svojho bytia ako apoštol Ján, keď počul z kríža príkaz: Syn môj, hľa, tvoja matka! Zahaľ ma sebou tak ako ťa Duch Svätý zatienil  svojou tôňou. Amen.