Kresťan nasleduje Krista. Kristus je pútnik vychádzajúci v ústrety človekovi, ktorému hrozí nebezpečenstvo, že sa stratí, že zablúdi, alebo sa zastaví na ceste. A odkedy Ježiš vyšiel oproti človeku, cesta človeka i jeho život sa stávajú púťou. Všetko sa obráti na dobré. Ježiš sprevádza človeka, je mu Cestou, Istotou, Životom, Svetlom, Pokrmom.

Človek je pútnik, ktorý vo všetkom hľadá Boha ako odpoveď na svoje otázky, a trpí, ak sa hocičím pozemským nechá zotročiť alebo zastaviť na ceste. Preto musí zostať slobodný a nedať sa zotročiť svetom, ktorý robí človeka závislým. Keď sa kresťan rozhodne postiť sa a začne sa postiť, dokazuje tým svoju vieru v skutočnosti, ktoré trvajú nekonečne. Postiť sa znamená oslobodiť sa od pozemskosti a nedopustiť pozemským skutočnostiam, aby zahmlili pohľad na večnosť.

Kristus je pútnik vychádzajúci v ústrety človekovi...

Stačí povrchný pohľad na biblické udalosti, aby sme videli, koľko ráz sa hovorí o hostine, ľudskej i svätej, a v Novom zákone o Kristových hostinách aj o eschatologickej hostine. Zmienky o hostine nájdeme vyše 80 ráz, a to v rôznych situáciách. Medzi nimi je najznámejšia veľkonočná hostina ako spomienka na zázračnú lásku, ktorú Boh prejavil Izraelitom a vyviedol ich z Egypta. Izraeliti vedia všetko o nej, ani jeden príslušník ich národa nesmie, ani nemôže na tú hostinu zabudnúť (porov. Ex 12 a 13).

„Desiateho tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom! Ak je však rodina málo na jedného baránka, potom nech si zaobstará spolu so svojím susedom, ktorého rodina býva najbližšie, podľa počtu osôb; podľa toho si máte zadovážiť baránka, koľko kto z vás zje. Baránok musí byť bezchybný, ročný samček“ (Ex 12, 3b-5a).

Jasne je určené, aj ako treba jesť:

A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánov prechod (Pesach) (Ex 12, 11).

Táto hostina je vo svojom dejinnom kontexte reálna, ale svojím významom aj eschatologická, pretože je symbolom eucharistickej hostiny. Ježiš slávi Veľkú noc so svojimi učeníkmi a dáva im Eucharistiu. On je Baránok Boží, ktorý obetuje život nielen  za izraelský národ, ale za celý svet (porov. Lk 22, 7-18 a i.).

Hostina, o ktorej hovorí prorok Izaiáš v 25. kapitole, je eschatologická zvláštnym spôsobom:

Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie. A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril. A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy! Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“ Potom bude Moab zmlátený na mieste, ako je zmlátená slama v hnojnici (Iz 25, 6-10).

Pôst pripraví človeka čakať a čakaním sa neunaviť. V tom istom čase sa začína priamo očakávanie večnej hostiny v Božom kráľovstve...

Ježiš o Božom kráľovstve hovoril v obrazoch a podobenstvách a často spomínal hostiny. Súčasne sa zmieňuje o večnej hostine v Božom kráľovstve. Sv. Lukáš zapisuje jeho slová:

Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach, a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela (Lk 22, 28-30).

Po ustanovení Eucharistie Ježiš hovorí:

Hovorím vám: „Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami v kráľovstve svojho Otca“  (Mt 26, 29).

Tá hostina bude s praotcami viery:

„Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami“  (Mt 8, 11-12).

Poznáme aj podmienky účasti na hostine:

„Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: 'Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?'“ (Mt 22,2-3,11-12).

Hostina sa pripravuje, všetci sú pozvaní, ale nie všetci sa ohlásili, a medzi tými, čo sa ohlásili, nie všetci boli pripravení zúčastniť sa.

Ježiš hovorí o čakaní na Ženícha, lebo hostina sa začne, až keď on príde. Panny sa správajú rôzne, aj výsledky sú rôzne. Panny čakajú na Ženícha, aby s ním vošli na hostinu: keďže neprichádza, pozaspávali. Päť z nich sa na svadbu dostalo, lebo mali dostatok oleja vo svojich lampách, ale päť nazvali pochabými, lebo neboli pripravené vojsť (porov. Mt 25, 1 a n.). Treba bdieť a čakať.  Ak sluha zistí, že pán bude meškať, a on nie je pripravený čakať, teda ak stratí dimenziu čakania a postoj k budúcnosti, vtedy sa obráti proti sebe samému, potrave, nápojom, a vtedy dochádza k nedorozumeniam, sporom, vojnám (Mt 24, 45 a n.).

Pôst pripraví človeka čakať a čakaním sa neunaviť. V tom istom čase sa začína priamo očakávanie večnej hostiny v Božom kráľovstve. Uskutoční sa všetko, čo sa hovorí v Zjavení apoštola Jána:

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou (Zjv 3, 20).