Pochválený buď Ježiš Kristus! Chcem dnes vydať svedectvo o láske nášho Otca, ktorý nielenže vypočul moje modlitby a priviedol ma na cestu môjho povolania, ale daroval mi oveľa viac.

Moja cesta hľadania povolania veľmi úzko súvisí s Medžugorím. Vždy som túžila po živote v manželstve, no zároveň som túžila žiť hlboký vzťah s Bohom, a to ma často viedlo k otázke, aké je naozaj moje povolanie? V skutočnosti som dlhé roky prežívala veľké vnútorné boje, či je moje povolanie zasvätený život alebo manželstvo.

Do Medžugoria som prišla prvýkrát v roku 2007, kde som si Božím riadením mohla vykonať generálnu spoveď, čím sa môj život začal podstatne meniť. Počas tejto púte som sa prvýkrát stretla so spoločenstvom Svetlo Máriino. V januári 2008 som sa prihlásila na Slovensku do virtuálneho spoločenstva Angelus, ktoré sa modlí za mladých, aby našli svoje povolanie. O pár mesiacov mi prišiel list, že mojim pozemským patrónom, a teda osobou, ktorá sa modlí za moje povolanie je Terézia Gažiová. Veľmi ma to prekvapilo. Táto naša spoločná cesta modlitieb za povolanie začala 25.marca na sviatok Zvestovania Pána.

„...Verila som, že Panna Mária mi iste pomôže, že ma vyvedie z tejto situácie. Modlila som sa s veľkou vierou za to, aby som spoznala svoje povolanie a otvorila sa pre to, čo chce Boh…”

Boh všetko zariadil tak, že v roku 2010 som mohla prísť do spoločenstva Svetlo Máriino na rok. Veľmi dobre si pamätám na vetu, ktorú mi povedala Terezka, keď som sa rozhodovala, či prídem na rok: „To, čo by si vo svete riešila roky, ti Panna Mária pomôže vyriešiť za rok.“ Vidím vo svojom živote, že to bola pravda. Že Boh mi počas roka v Medžugorí daroval hlboké uzdravenie, mnoho zázrakov v mojej rodine – jedným z nich je to, že môj otec bol uzdravený z alkoholizmu,  a poslal mi do života mnohých ľudí, skrze ktorých ma viedol na ceste povolania.

Jedným z veľmi silných momentov bolo, keď mi jeden kňaz na spovedi povedal, že síce by som sa chcela vydať, ale v srdci vôbec neverím, že je to možné a že Boh má pre mňa muža, ktorý ma bude milovať. Vtedy som si uvedomila, že musím zmeniť postoj. Že sa síce veľa modlím, ale chýba mi viera.

Do Medžugoria som prichádzala s tým, že tento rok venujem Panne Márii a skrze ňu Bohu a že v tom čase nebudem hľadať muža. Keď som v júni 2012 po takmer roku a pol zo spoločenstva odchádzala domov, myslela som si, že hneď stretnem svojho budúceho manžela, ale v skutočnosti ma ešte čakala dlhá cesta.

„...Počas svadobnej sv. omše sme sa zasvätili Panne Márii a skrze ňu nebeskému Otcovi, pretože chceme, aby celý náš život bol  v jej rukách…”

Keď som prežívala najväčšiu krízu ohľadom povolania, znovu som prišla do Medžugoria... nikdy predtým som neprežívala čas v Medžugorí tak ako vtedy, celé dva týždne som preplakala. Cítila som sa bezmocná, zúfalá, že stále neviem, aké má Boh so mnou plány, prežívala som rezignáciu, že už neviem ako ďalej, nevidela som žiadne východisko. Cítila som, že už nevládzem ďalej žiť tak, že neviem, čo so životom. Veľmi som prosila Pannu Máriu, aby mi pomohla.

Po návrate z púte som zavolala môjmu duchovnému otcovi, aby mi poradil, čo robiť. Povedal, že v takomto stave neurobím žiadne dobré rozhodnutie, a už vôbec nie o povolaní a aby som sa začala modliť novénu k Panne Márii z Pompejí. Tá trvá 54 dní, tri ružence denne... rovnako, ako nás pozýva modliť sa Panna Mária v Medžugorí. Verila som, že Panna Mária mi iste pomôže, že ma vyvedie z tejto situácie. Modlila som sa s veľkou vierou za to, aby som spoznala svoje povolanie a otvorila sa pre to, čo chce Boh a už mi nezáležalo na tom, aká cesta to bude...či manželstvo alebo zasvätený život.

Už po týždni modlitieb som pocítila akúsi ľahkosť a dôveru, že to bude dobré. Po dlhoročnom hľadaní svojej cesty, mi Pán poslal do života muža. V priebehu novény sme sa začali stretávať stále viac, Boh postupne búral moje vlastné predstavy a otváral moje srdce pre neho. Udialo sa viacero situácií, cez ktoré som mohla vidieť Božie riadenie, avšak asi najsilnejším momentom pre mňa bola konkrétna odpoveď na modlitbu k Panne Márii.

Na prvú sobotu som sa modlila ruženec a prosila som Pannu Máriu, že ak je tento muž od nej a je to Božia vôľa, nech urobí on nejaký krok. Presne v tej chvíli, keď som vyslovila túto modlitbu, mi prišla sms-ka, či mi môže zavolať...zavolal a pozval ma večer von. Krátko po tom, ako sa novéna skončila sme začali tvoriť pár. 15. augusta 2015, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (môj najobľúbenejší sviatok) sme sa vzali. Počas svadobnej sv. omše sme sa zasvätili Panne Márii a skrze ňu nebeskému Otcovi, pretože chceme, aby celý náš život bol v jej rukách.

„...Teraz už viem, že všetko muselo byť tak, ako bolo, aby sme dnes  spolu s mojim manželom mohli kráčať spoločne. Boh nás povolal do manželstva, v ktorom môžeme žiť hlboký vzťah s ním…”

Teraz už viem, že všetko muselo byť tak, ako bolo, aby sme dnes spolu s mojím manželom mohli kráčať spoločne. Boh nás povolal do manželstva, v ktorom môžeme žiť hlboký vzťah s ním. Pristupujeme k sviatostiam, snažíme sa denne chodiť na sv. omšu, každý deň sa spoločne modlíme ruženec s posolstvami Panny Márie z Medžugoria, a raz týždenne sa modlíme „rodinnú modlitbu“(modlitba ruženca, čítanie Sv. písma, spontánna modlitba), ktorú sa neskôr, ako veríme, budeme modliť spolu s našimi deťmi.

Nie sme dokonalí, ale vieme, že sme vykročili na cestu nádherného povolania a ja v  srdci prežívam hlboký pokoj, že som našla svoje povolanie.

Lenka, Slovensko

Obrázky: 1) archív SM;

2) freeimages.com