V posolstve z minulého mesiaca nás Panna Mária pozvala: „Modlite sa, kým sa vám modlitba nestane radosťou a stretnutím s Najvyšším.“ V tomto posolstve nás pozýva k modlitbe za druhých, za tých, ktorí sú v pokušeniach, za kňazov a zasvätených. Môžeme sa modliť za všetko, čo je v súlade s jeho vôľou. Bolo by nerozumné prosiť od Boha to, čo sami môžeme urobiť bez zvláštneho Božieho zásahu. Prosiť Boha, aby nám vyklíčila pšenica a sami by sme predtým nepoorali pôdu a nezasiali ju, bolo by hlúpe a trúfalé. Takéto zásahy Boh nerobí, pretože nám dal schopnosti, dary a možnosti, aby sme robili to, čo máme urobiť.

Ježiš nás pozýva k modlitbe plnej dôvery. Ten, kto sa modlí je dieťa a Boh je „Otec“, ktorý je na nebesiach. Ježiš veľmi konkrétnym a živým spôsobom nalieha na synovskú dôveru, ktorou treba inšpirovať našu prosbu, naše žiadanie, naše klopanie na dvere, alebo lepšie povedané, na Božie srdce, ale ešte viac       nalieha na Božiu otcovskú lásku: ak vaši rodičia tu na zemi – ktorí sú zlí – darujú svojim deťom „dobré veci“, čo môžeme povedať o Otcovi, ktorý je na nebesiach, ktorý je vrcholom a nekonečným prameňom lásky?

Existujú rôzne druhy modlitby prosieb, ktoré sa prejavujú v závislosti od stavu nášho ducha, v ktorom sa nachádzame alebo od situácie, ktorá nás podnietila, aby sme sa obrátili k Bohu v modlitbe. Katechizmus Katolíckej cirkvi spomína výrazy ako sú: hľadať, vyžadovať, vytrvalo hľadať, vzývať, prosiť, kričať a „v modlitbe zápasiť“ – ako povzbudzuje sv. Pavol v Liste Rimanom: „Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha.“ Pavol často žiada od svojich veriacich, aby sa za neho modlili. V Starom zákone  máme príklady, v ktorých sa modlitba chápe ako nejaký druh boja s Bohom. Abrahám vyjednáva s Bohom Sodomu (Gen 18, 17); alebo Jakubov zápas s Bohom; taktiež v Lukášovom evanjeliu v poučení o modlitbe sa hovorí o potrebe vytrvalosti, trpezlivosti.

Panna Mária nás pozýva k modlitbe príhovoru. V evanjeliu máme príklad modlitby príhovoru     rímskeho stotníka, ktorý sa prihovára za svojho sluhu. Slová, ktorými vyjadruje hlbokú vieru v Ježiša často aj my opakujeme vo svätej omši: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu..., ale povedz iba slovo a duša mi ozdravie.“ Ježiš vypočul stotníkovu modlitbu na základe jeho viery. Nič sa nehovorí o duchovnom stave sluhu ani o jeho viere. Dostačujúcou bola viera rímskeho stotníka, aby Pán vyslyšal jeho modlitbu.

Modlitba príhovoru je modlitba prosby. Ježiš je u Otca jediným    Orodovníkom za všetkých ľudí, zvlášť za hriešnikov. Prihovárať sa, modliť sa za niekoho iného je ako srdce, ktoré je v súlade s Božou láskou. Len láska k niekomu nás môže iniciovať k úprimnej a vrúcnej modlitbe, ktorá dosahuje Božie srdce.

Modlitba:

Panna Mária, ty si Matka, ktorá sa za nás neprestajne prihovára u svojho Syna. Ty si si prvá na svadbe v Káne Galilejskej všimla, čo chýba hosťom. Ty aj dnes vidíš všetko, čo nám chýba k tomu, aby náš život bol v súlade s Božou vôľou. Vďaka ti, Matka, že ani dnes neutíchajú tvoje modlitby za nás, ale prichádzaš, aby si nás duchovne prebudila. Tvojmu mocnému príhovoru zverujeme všetkých, ktorí sú v pokušeniach, všetkých, ktorí sú zaťažení krížom utrpenia ako aj tých, ktorí sa stali ľahostajní a prestali bojovať na ceste obrátenia. 

Zvlášť ti odovzdávame tých, ktorí sa osobitným spôsobom zasvätili Bohu. Nech sa život zasvätených stane nádejou pre tento svet, ktorý je bez Boha stratený. Amen.

(páter Ljubo Kurtovič, OFM)