Medžugorie sa nazýva spovednica sveta, krajina zázrakov a miesto začiatkov nového života.

Pri Márii povstávajú k novému životu veľkí hriešnici a precitnú i tí, ktorí si myslia že sú v poriadku. Toľkokrát sme počuli: tu som začal vidieť veci inak, tu som našiel stratené, tu som začal nový život.

Ako nedávno vydáva svedectvo jeden pútnik: „Tu som prvýkrát veľmi hlboko pocítil božiu lásku a milosrdenstvo. V jednej chvíli Boh vzkriesil k životu všetky mŕtve miesta môjho srdca. Od toho dňa sa začal proces obrátenia.”

V Máriinej blízkosti jednoducho začíname vidieť srdcom. A to znamená pokánie a nadobúdanie pohľadu lásky. Jej nenásilná, milujúca prítomnosť nás privádza k svätej spovedi, k prvému a vždy daľšiemu kroku na ceste svätosti. Stále platí jej jedno z prvých posoltiev: „Ja nie som dôležitá, dôležitý je môj Syn, k nemu vás vediem”. Nový život s ním sa začína práve v svätej spovedi, úprimným pokánim a rozhodnutím pre svätosť. A to je vlastne rast v láske. Otvoriť srdce Božiemu milosrdenstvu znamená v Máriinej škole   zanechať hriech v svätej spovedi.

Túto jednoduchú a konkrétnu pravdu často nachádzame v jej posolstvách. „Otvorte svoje srdce Božiemu milosrdenstvu v tomto pôstnom čase. Nebeský Otec chce zbaviť od otroctva hriechu každého z vás. Preto, využite tento čas a cez stretnutie s Bohom v spovedi zanechajte hriech a rozhodnite sa pre svätosť; „začnite boj proti hriechu, choďte na spoveď a rozhodnite sa pre svätosť.”

Fra Slavko vo svojej knihe Daj mi svoje ranené srdce napísal: „Často ma trápila otázka: Čo je najväčší hriech? Pýtal som sa ľudí, hľadal som v Svätom písme. V rôznom čase som nachádzal rôzne odpovede. Zdá sa mi, že som našiel odpoveď! Totiž všetky skutky tmy sú iba následkom, ale príčina je vždy oveľa ťažšia a nebezpečnejšia ako následok. Následok nikdy neodstránime ak neodstránime najskôr príčinu. Všetky problémy, ktoré nás trápia sú nedostatkom lásky. Ak niet lásky, všetky dvere sú otvorené zlu a hriechu. Všetky vojny, konflikty v rodinách medzi ľuďmi navzájom, nepravdy, vraždy, potraty všetko je následok nedostatočnej lásky voči životu a voči Darcovi života – Stvoriteľovi všetkého. To znamená, že najväčším hriechom je nedostatok lásky. Napríklad nenávisť nie je natoľko nebezpečná ako nedostatok lásky. Lebo v istom okamihu môže nenávisť premôcť lásku. Ale ak máme lásku, tá nás môže očistiť i uzdraviť. A veci sa dajú do poriadku.”

Otvoriť sa pre lásku a milosrdenstvo je možné vtedy, keď ju najskôr zakúsime. Srdce otvárame tomu komu veríme, koho milujeme. Nikto nás nemôže milovať tak ako Pán. Mária nám pomáha stretnúť ho. A to sa deje v Máriinej blízkosti. Ona je tam, kde ju hľadáme, kde si na ňu spomenieme. Ona je okamžite pripravená pomôcť, tak ako nám to stále sľubuje. Pomáha nám, vedie nás.

Cez podobenstvá z prírody tak ako Ježiš i ona nás učí načúvať posolstvám, ktoré nám posiela nebo. Veľa sa môžeme naučiť z prírody. V nej sa ukrývajú poklady múdrosti.

„Jarný čas vás vo vašich myšlienkach a srdciach povzbudzuje k novému životu, k obnove. Boh vás chce zachrániť a preto posiela vám posolstvá prostredníctvom ľudí, prírody a mnohých vecí, ktoré vám môžu len pomôcť, aby ste pochopili, že musíte zmeniť smer svojho života. Dnes vás všetkých pozývam, aby ste vo svojich srdciach prebudili lásku. Choďte do prírody a pozerajte ako sa prebúdza príroda, a to vám pomôže otvoriť si srdcia láske Boha Stvoriteľa.”

„Dnes vás pozývam, aby ste šli do prírody, lebo tam stretnete Boha Stvoriteľa. Ja vás, deti moje, dnes pozývam, aby ste ďakovali Bohu za všetko, čo vám dáva. V tom ďakovaní objavíte Najvyššieho a všetko dobro, čo vás obklopuje.”

„Aj dnes vás pozývam, aby ste vo farbách prírody oslavovali Boha Stvoriteľa. Hovorí k vám aj cez najdrobnejší kvietok o svojej kráse a hĺbke lásky, ktorou vás stvoril. Deti moje, nech vám modlitba vytryskne zo srdca ako čerstvá voda z prameňa. Nech vám pšeničné lány hovoria o Božom milosrdenstve ku všetkému stvoreniu. Preto obnovte modlitbu vďaky za všetko, čo vám dáva.” 

Ako múdro je usporiadané pôstne obdobie s jarným prebúdzaním prírody. Mŕtva príroda ožíva, začína sa nový život. Stromy, zem, polia, tráva - celá príroda sa prebúdza k životu. Zároveň počujeme volanie Cirkvi: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!” (Ef 5,14). Ani naša nebeská Matka nemôže mlčať v radostnom očakávaní nového života, Veľkonočného víťazstva...

„Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!” (Ef 5,14).

Príroda je prirodzene otvorená pôsobeniu svojho Stvoriteľa. Stačí pozorovať slnko, ktoré svojim teplom a svetlom pozýva rastlinu k rastu. Najskôr semienko, potom stonka, kvet i plod. Aby kvet mohol žiť, dôležité je vystaviť ho pôsobeniu slnka. Božia láska je ako slnko, svieti na dobrých i zlých.

Tak je to i v duchovnom raste, aby sme žili a rástli, dôležité je otvárať sa pôsobeniu slnka Božieho milosrdenstva.

„Preto, deti moje som s vami, aby som vám pomohla aby ste v rozhodnosti povedali ÁNO Bohu i Božím prikázaniam. Nie ste sami. Ja som s vami skrze milosť, ktorú mi Najvyšší dáva pre vás i vaše pokolenia.” Pokračuje v posolstve Panna Mária.

Nie je to náhoda, že práve v sviatok Zvestovania Pána, keď oslavujeme jej ÁNO Bohu pozýva i nás v rozhodnosti urobiť to isté - povedať áno Bohu a jeho prikázaniam. Z Písma vieme, že najväčšie prikázanie je milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Modlime sa s Máriou za dar Božej lásky. Keď máme lásku, máme všetko.