Pán sa stará a vždy zostáva verný, tak nech nik o tom nepochybuje. Keby nebolo pádu, nebolo by radosti zo vstávania, a keby nebolo smrti, nebolo by zmŕtvychvstania.

Vizionári často hovoria, že to, čo prežili sa nedá slovami opísať. A ja už viem, o čom hovoria. To, čo som ja prežila a prežívam, keď som v Medžugorí sa ťažko opisuje, pretože slová na to nestačia. Nebo sa predsa nedá slovami opísať, možno keby srdce vedelo rozprávať...

Ježiš bol od detstva tak samozrejmou a nenahraditeľnou súčasťou môjho života, ako keď dýchame kyslík. Nevedela som si inak predstaviť strávený piatok večer ako v kostole, hoci, všetci moji rovesníci ho strávili v bare. Ja a Ježiš sme boli najlepší priatelia, no prišli skúšky a bolo ich zrazu veľa a ja som nevytrvala. Vtedy, keď som prežívala chvíle strachu, úzkosti a bola najviac opustená, cítila som akoby ma Boh sklamal a moja viera tiež upadla. No vtedy som ešte nevedela, že Pán má pre mňa pripravené lepšie veci ako som si ja sama mohla naplánovať. Aj keď som ho opustila, on ma neopustil.  Pán mi v tých najťažších chvíľach dal ten najkrajší darček, aký mi mohol dať, a to stráviť dlhší čas v Medžugorí. Tam som prežila najkrajšie chvíle svojho života, pretože tam som prežila najsilnejšiu prítomnosť Ježiša a Márie. Tiež som stretla skvelých ľudí, v ktorých som cítila Ježiša a cez ktorých ku mne hovoril. Dodnes to pokladám za zázrak, lebo inak sa to ani nedá nazvať.

Žiť s pocitom, že ťa niekto nekonečne miluje, miluje až tak, že dal za teba svoj život. Až tak, že ti dal svoju vlastnú Matku je jeden z najkrajších pocitov na svete. Jeho láska, hoci bolí, lieči rany. Ja som to prežívala v Medžugorí, kde ma Ježiš liečil tak, že sám mi ukazoval moje rany. Rany zo spáchaných hriechov, rany neprijatia, sklamania, zlyhania, rany od ľudí... Rany, na ktoré som myslela, že som už zabudla, no Pán nechcel ani tie nechať nevyliečené.

Dnes môžem s radosťou v srdci a bez hanby ďakovať Bohu za všetko zlé, čo ma stretlo, pretože by neprišlo to krásne a ja by som to nemohla prežiť. No vždy som takto nerozmýšľala.

Dlhšie som premýšľala nad tým, ako nás Panna Mária často pozýva k obráteniu. Myslela som pri tom na príbehy ľudí, ktorí neverili v Boha, a potom sa obrátili. No Mária nepozýva iba ich, pozýva všetkých nás. Chce, aby sme všetci spolu nanovo prežili obrátenie. Každý deň sa obrátili od Zlého k Bohu, od nenávisti k láske.

Medžugorie je pre mňa oáza v púšti tohto sveta. Moja duša si tu prichádza oddýchnuť a načerpať. Neviem, čo ma čaká zajtra, ale mám dôveru, že keď to odovzdám Bohu je to v tých najlepších rukách a ja sa nemusím báť. Ježiš nikdy nepovedal, že cesta do neba nebude ťažká a bolestivá, ale sľúbil nám, že bude s nami a poslal nám aj Máriu, aby nám svietila na tejto ceste. Nech je navždy pochválený Ježiš a Mária.

Marianna, Slovensko