„Kto pozorne číta text tretieho „fatimského tajomstva“, ktoré je tu teraz na pokyn Svätého Otca po dlhom čase zverejnené v úplnom znení, zostane pravdepodobne sklamaný alebo prekvapený po toľkých špekuláciách.“  Tieto slová vyslovil Jozef Ratzinger, predseda Kongregácie pre náuku viery za pápeža Jána Pavla II., ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI. Práve on mal tú možnosť tlmočiť Fatimské tajomstvo pred tvárou Cirkvi.

13.mája 2000 v deň beatifikácie fatimských pastierikov štátny tajomník Vatikánu, kardinál Sodano, prvýkrát vyhlásil tak dlho očakávanú tretiu časť fatimského tajomstva a zároveň aj jeho všeobecné vysvetlenie. Dlhý čas bola táto časť držaná v tajnosti. Podľa J. Ratzingera bol toto najlepší čas na jeho pochopenie. Uvedieme niekoľko momentov z tlmočenia fatimského tajomstva:

1. Ide o súkromné zjavenie – „text obsahuje prorocké videnie porovnateľné s prorockými videniami vo Svätom písme“.

• Všeobecné zjavenie: živý Kristus, v ktorom Boh v plnosti zjavil seba samého. Písomne je to vyjadrené vo Svätom písme. Ono je ukončené, ale nie je úplne dostupné nášmu chápaniu. Súkromné zjavenie nám nemá pomôcť pochopiť Kristovo definitívne Zjavenie, ale pomáha, aby sa ono plnšie žilo v istom dejinnom období“.
• Proroctvo – zjavenie, ktoré má miesto v Cirkvi po všetky časy. Ak proroctvo vykladáme podľa Svätého písma, neznamená to predpovedanie budúcnosti, ale je to rozjasnenie Božej vôle pre súčasnosť. Ukazuje vernú cestu do budúcnosti.
• Súkromné zjavenie nám má tiež pomôcť pochopiť znamenia čias, cez ktoré bol Kristus prítomný v histórii a vo viere nájsť na ne správnu odpoveď.

Boh má moc prísť k nám, zvlášť cez vnútorné pocity a duša pociťuje nežný dotyk neba. Preto je potrebná vnútorná bdelosť srdca, ktorú majú častokrát len deti.

Zjavenie je nadprirodzený impulz. Vizionár je ľudsky ohraničený a a nemôže ho v plnosti odovzdať. Ale táto skúsenosť premieňa jeho samotného. Jeho osoba sa stane vyjadrením posolstva. Táto skúsenosť spôsobila, že fatimskí pastierikovia sa do takej miery zaľúbili v Boha, do Ježiša, že Hyacinta zvolala: „Veľmi rada hovorím Ježišovi, že ho milujem! Keď mu to poviem mnoho ráz, zdá sa mi, že mi horí srdce, ale nepáli ma to.» A František: «To, čo sa mi páčilo najviac zo všetkého, bolo vidieť nášho Pána vo svetle, ktoré nám naša Matka vložila do srdca. Mám Boha veľmi rád!»

2. „ Nejde o fotografické detaily budúcich udalostí, ale o syntézu, ktorá zhŕňa na tom istom pozadí skutočnosti, ktoré sú postupne rozložené v čase a v neupresnenom trvaní. Z toho vyplýva, že kľúč k čítaniu textu nemôže mať iný ako symbolický “ „Nie každý prvok vo videní musí mať konkrétny historický zmysel. Dôležité je videnie ako celok.“

Pri jednom zjavení pastierikovia mali možnosť uvidieť peklo a duše biednych hriešnikov. Bolo to preto, aby mohli vidieť cestu k spáse cez úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Márie.

        Srdce v biblickom jazyku znamená stred ľudského bytia, miesto, kde sa stretá rozum, vôľa a pocity. „Čisté srdce“ (Mt 5,8) sa nachádza v dokonalej jednote s Bohom, vidí ho. Cez úctu k Nepoškvrnenému Máriinmu srdcu sa človek mení, približuje sa k takému postoju srdca ako bolo jej –  fiat – nech sa mi stane podľa tvojej vôle.

3. Fatimské zjavenia sa týkajú boja ateistických krajín s Cirkvou a kresťanmi, a veľkých utrpení svedkov viery posledného storočia. Je to nekonečná krížová cesta, po ktorej nás viedli pápeži 20. storočia. Atentát na Svätého Otca a pád komunizmu, môžu byť znakmi čias, o ktorých hovoria posolstvá. Žiaľ, v iných častiach sveta sa prenasledovanie Cirkvi a kresťanov neskončilo.

Dnes, keď nanovo odkrývame posolstvo Fatimy, zisťujeme, že útoky na Cirkev i pápeža, prenasledovania i utrpenia pochádzajú nielen zvonku, ale aj znútra, zvlášť cez hriechy Cirkvi. Preto sa musíme nanovo učiť neustálemu obráteniu, pokániu, modlitbe a dobrým skutkom.

Na omši vo Fatime 13. mája 2010 sa pápež Benedikt XVI. sa obrátil k veriacim so slovami: „Do ľudskej rodiny, ktorá je ochotná obetovať najposvätnejšie putá na oltár malicherného egoizmu národa, rasy, ideológie, skupiny, jednotlivca, zostúpila z Neba naša blahoslavená Matka, aby vložila do sŕdc tých, ktorí sa k nej utiekajú, Božiu lásku, ktorá horí v jej srdci. V tej dobe boli len traja, ale ich príklad života sa rozšíril a znásobil a dnes vidíme veľké plody.  Vo Svätom písme sa často uvádza, že Boh hľadá spravodlivých, aby zachránil mesto človeka a to sa deje aj tu vo Fatime, keď sa Panna Mária pýta: «Chcete sa ponúknuť Bohu a znášať každé utrpenie, ktoré na vás zošle, ako obetu za odčinenie hriechov, ktorými ho ľudia urazili a ako prosbu za obrátenie hriešnikov?“

Zdroj: - fatima1917.ru, - vatican.va