"Koľkokrát vydýchnem, koľkokrát moje srdce udrie, koľkokrát moja krv zapulzuje v mojom tele, toľko tisíckrát túžim zvelebovať Tvoje milosrdenstvo, ó, Najsvätejšia Trojica.

Túžim sa celá premeniť na Tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom Teba, ó, Pane. Nech tá najvznešenejšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych.

Pomôž mi, ó, Pane, aby moje oči boli milosrdné, aby som nikdy neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale hľadala to, čo je v dušiach mojich blížnych pekné, a prichádzala im na pomoc.

Pomôž mi, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola naklonená potrebám svojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči bolestiam a stonaniu blížnych.

Pomôž mi, Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila hanlivo o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia.

Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som vedela svojim blížnym robiť len dobre, a sama si vyberala ťažšie, namáhavejšie práce.

Pomôž mi, aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľala pomáhať blížnym, premáhajúc svoju vlastnú únavu a ustatosť. Moje pravé odpočinutie je v službe blížnym.

Pomôž mi, Pane, aby moje srdce bolo milosrdné, aby som vedela spolucítiť s každým utrpením svojich blížnych. Nikomu neodmietnem svoje srdce. Budem prebývať úprimne aj s tými, o ktorých viem, že zneužijú moju dobrotu a sama sa ukryjem v najmilosrdnejšom Ježišovom srdci. O vlastných utrpeniach budem mlčať. Nech si Tvoje milosrdenstvo odpočinie vo mne, ó, Pane môj.

Sám mi kážeš, aby som sa cvičila v troch stupňoch milosrdenstva: po prvé: skutok milosrdenstva - akéhokoľvek druhu, po druhé: milosrdné slovo - ak nebudem môcť skutkom, tak slovom; tretím je modlitba. Ak nebudem môcť milosrdenstvo preukázať skutkom ani slovom, vždy môžem modlitbou. Modlitbou dosiahnem aj tam, kam sa nemôžem dostať fyzicky.

Ó, Ježišu môj, premeň ma v seba, lebo Ty všetko môžeš".

(Modlitba sestry Faustíny, Den. 163)