Ďaleko by sme zašli, keby sme sa začali zaoberať praxou pôstu v náboženstvách sveta vôbec. Jedno je isté: každá náboženská prax, počínajúc od najstarších, pozná pôst i prax pôstu. Čas pôstu a situácie, v ktorých sa postilo, sú rozličné, ale vždy mali rovnaký cieľ: vytvoriť podmienky na lepšie vzťahy s božstvom a s tým, čo je božské.

Všetci zakladatelia náboženstiev sa postili. Okrem náboženského významu pôstu objavili aj jeho dôležitosť pre duševné a telesné zdravie. To nám potvrdzuje aj starý výrok: „Pôst je potravou duše, zakladá uzdu na nestriedmy jazyk a zatvára ústa, zmenšuje chuť na pôžitky a zmierňuje cholerický temperament, pomáha prijímať úsudky, posilňuje telo, oslobodzuje od nočných mor, lieči bolesti hlavy a zbystruje zrak.“

Aj u starých Grékov a Rimanov má pôst veľkú hodnotu. Grécke slovo nestuo, ktoré nachádzame aj v Novom zákone, znamená neprijímať potravu, nič nejesť, byť triezvy, a výraz hagnos, čo znamená mať posvätnú úctu, vzbudzovať náboženský pocit, pocit hlbokej úcty. Latinský výraz ieiunare má rovnaký význam, teda nejesť. V Starom zákone slovo pre pôst je som, ním sa spája prax pôstu s náboženským prežívaním.

Všetky kresťanské cirkvi a spoločenstvá vrátane celej tradície Katolíckej cirkvi poznajú pôst, ktorý sa na Západe stále väčšmi stráca. Východné cirkvi zostali vernejšie pôstu prvého kresťanského spoločenstva, teda aj židovskému pôstu.

V islamskom svete pôst sa veľmi zdôrazňuje a možno potvrdiť, že stúpenci islamského vierovyznania do dnešných čias zostali verní predpisom pôstu.

Tu chcem upozorniť aj na skutočnosť, že Pravoslávna cirkev vo svojej náuke nezabudla, čo znamená pôst. V príprave veľkého a svetového koncilu prebiehajú predkoncilové konferencie. 6. novembra 1986 bola tretia takáto konferencia v Chambesy. Medziiným tam bol zverejnený aj záverečný text, ktorý uvádzam:

„Pôst je božský príkaz (porov. Gn 2, 16-17).  Podľa Vasiľa Veľkého „pôst je taký starý ako ľudia: teda pôst bol prikázaný v raji“ (O pôste 1, 3). Pôst je veľké duchovné cvičenie a mimoriadny výraz asketického ideálu pravoslávia. Tým, že Pravoslávna cirkev verne nasledovala apoštolskú náuku a kánony synód ako aj celú patristickú tradíciu, vždy zdôrazňovala veľkú hodnotu pôstu pre duchovný život človeka a jeho spasenie. Počas celého liturgického roka Cirkev sprostredkuje celkovú patristickú tradíciu a náuku o pôste ako aj predpoklad, ktorý je potrebný, aby človek dosiahol neprestajnú a stálu bdelosť a neuhasiteľný žiar v duchovnom zápase. Preto Cirkev pokladá pôst za Boží dar, svetlo milosti, neporaziteľnú zbraň, základ duchovného boja, dokonalú cestu k dobru, potravu duše, dokázanú pomoc od Boha, prameň meditácie, príklad nepoškvrneného spôsobu života, ktorý je podobný anjelskému, „matku“ všetkého dobra a všetkých čností, aj za obraz budúceho života...

Pravoslávna cirkev ako starostlivá matka ustanovila, čo rozvíja spásu ľudí, a uviedla sväté obdobia pôstu ako Bohom daný „ochranný znak“ nového života veriaceho v Krista proti všetkým klamstvám nepriateľskej moci. Cirkev kráča po stopách otcov a stráži apoštolské príkazy, kánony koncilov aj sväté tradície. Vždy ponúka veriacim sväté obdobia pôstu ako mimoriadny prostriedok na ceste k ich duchovnej dokonalosti a spáse, a zdôrazňuje svojim veriacim potrebu dodržiavať počas cirkevného roka určené obdobie pôstu: 40 dní pred Veľkou nocou, v stredu a piatok – podľa svedectiev svätých kánonov, obdobie pôstu pred Vianocami, pred sviatkom svätých apoštolov Petra a Pavla a pred sviatkom Nanebovzatia Bohorodičky, ako aj dni bdenia (vigílie) pred sviatkom Povýšenia sv. Kríža, Zjavenia Pána a Sťatia sv. Jána Krstiteľa, ako aj všetky dni, ktoré sa ustanovujú z pastoračnej starostlivosti, alebo ak sa veriaci sami rozhodnú, že ich budú dodržiavať.

Okrem toho všetci veriaci sa musia postiť pred svätým prijímaním a zvyknúť si na to, že pôst je znak pokánia, zdokonaľovania duchovného záväzku, dosiahnutie nejakého cieľa, vo chvíľach pokušenia, a treba pôst spájať s modlitbami k Bohu v časoch nešťastia, pred krstom (u dospelých), pred kňazskou vysviackou, keď sa musia ukladať cirkevné tresty, na púťach ako aj v iných podobných prípadoch.

Z tohto textu jasne vidieť, akú hodnotu prikladá Pravoslávna cirkev pôstu pri obnove kresťanského života.