Sv. František svojím evanjeliovým životom zostal veľkým vzorom pre mnohých ľudí, najmä mladých, a to nielen z radov katolíkov, ale aj z iných kresťanských spoločenstiev. Ba aj nekresťania ho berú ako človeka, ktorý ich oduševňuje a nadchýna. Kresťanská tradícia o ňom tvrdí, že počas svojho života sa stal najpodobnejším Kristovi. Тoto tvrdenie sa neopiera len o skutočnosť, že na La Verne 17. septembra 1225 sv. František objavil na svojom tele Kristove rany, ale aj o celý spôsob jeho života a vzťah k ľuďom, prírode a Bohu. Jeho Pieseň stvorenstva  je veľkým prejavom Františkovej lásky k stvoreniam a k Bohu, stvoriteľovi sveta.

František svojím životom nadchýna ľudí a svojím príkladom podnecuje a pozýva na premenu  života podľa starej zásady, ktorá tvrdí, že svätci tu nie sú len na to, aby sme ich obdivovali, ale aby sme ich nasledovali. Prihovárajú sa za nás, ale sú aj konkrétnym pozvaním na nasledovanie.

Zaiste je oveľa ľahšie iba obdivovať ako nasledovať. Ani sv. František sa nestal z ničoho nič tým, čím bol. Modlil sa a postil sa. František sa veľa modlil, nazývali ho „samá modlitba“, ale veľa sa aj postil.

V Potvrdenej regule v 3. kapitole píše: „Nech sa postia od sviatku Všetkých svätých do Narodenia Pána. Kto dobrovoľne zachováva 40-dňový pôst, ktorý sa začína od Zjavenia Pána, a ktorý Pán posvätil svojím svätým pôstom, nech je požehnaný od Pána. Ktorí však nechcú, nie sú ním viazaní. Nech však zachovávajú 40-dňový pôst pred Vzkriesením Pána. Okrem tohto času sú povinní postiť sa len v piatok.“

Vieme, že okrem tých troch štyridsaťdňových období sv. František sa postil ešte v jednom období, a to štyridsať dní pred sviatkom sv. Michala archanjela, ktorý je 29. septembra. Počas jedného takého pôstu sa mu objavili aj Kristove rany a tak sa celkom podobal Kristovi.

V Nepotvrdenej regule, v 3. kapitole píše: „Takisto nech sa všetci bratia postia od sviatku Všetkých svätých do Vianoc a od Zjavenia Pána, keď sa náš Pán Ježiš Kristus začal postiť, do Veľkej noci.“

Ktokoľvek sa nadchne príkladom sv. Františka a nechce zostať len pri obdive, nech sa začne viac modliť a postiť, lebo pôstom a modlitbou sa človek otvára Božej milosti a stáva sa podobným Kristovi.

Pôstom a modlitbou sa získava vnútorná sloboda a iba v slobode môžeme rásť v láske a objavovať krásu života a Božieho stvorenstva. Len vtedy sa dá odpúšťať a radostne i s láskou znášať aj ťažkosti, nazvať smrť „svojou sestrou“ a privítať ju.

Františkov vzťah k prírode osobitne nadchýna v dnešných časoch, keď sme svedkami, ako je príroda ohrozená, a keď sa čoraz viac organizujú ekologické hnutia na ochranu prírody, aby zachránili prírodné prostredie, a tým aj človeka. A kedykoľvek sa angažujeme za tvorstvo, prejavujeme lásku a úctu Stvoriteľovi.