Skúsenosť pôstu

1. Svedectvo kňaza

Medzi pútnikmi prichádzajú aj mnohí kňazi, ktorí v Medžugorí objavili osobnú modlitbu, radosť zo spovedania a slávenia svätej omše, ako aj zmysel svojho kňazstva vôbec. Rád si spomínam na skúsenosť istého kňaza – pútnika, ktorý sa priznal, že pôst objavil v Medžugorí. O svojej skúsenosti napísal:

„Kňazom som už celých tridsať rokov. Myslím, že je málo nedieľ, keď som neslávil svätú omšu s ľudom. Ba aj vtedy, keď som bol na dovolenke, často som sa musel v nedeľu vrátiť do farnosti a sláviť svätú omšu, lebo som nevedel nájsť za seba náhradu. Som si istý, že počas celého pôsobenia v kňazskej službe som všetky pôstne nedele bez výnimky slávil svätú omšu s ľudom a kázal.

V Medžugorí som zistil, že na pôst som celkom zabudol. Nikdy som ľuďom v kázňach nehovoril o pôste, ani som sa nepokúsil nabádať ich k pôstu či vysvetľovať, prečo sa treba postiť. Ak som vôbec spomenul pôst, tak len v súvislosti, že ho možno nahradiť dobrými skutkami. Keď som teraz pôst objavil, čudujem sa, ako sa mohlo stať, že som túto biblickú prax a posolstvo nepoznal, ani neodporúčal ľuďom! Keď teraz čítam Sväté písmo, na mnohých miestach nachádzam zmienku o pôste, prax prorokov a celého národa, dokonca i skutočnosť, že aj sám Ježiš sa postil. Celkom sa mi z vedomia vytratil aj eucharistický pôst.

Keď som sa začal postiť, objavil som aj hodnotu pôstu a odvtedy často hovorím ľuďom, aké dôležité je postiť sa a modliť.

Som presvedčený, že čosi podobné zažili aj mnohí iní kňazi. Obohatený novou skúsenosťou by som chcel pozvať všetkých kňazov a kazateľov, aby sme túto chybu, ktorú si myslím, že sa nám nemala stať, napravili v kázňach a v osobnej praxi.“