Stará latinská múdrosť hovorí o všeobecne známej ľudskej skúsenosti: Plenus venter non studet libenter - Plné brucho sa neučí rado. Keď je brucho plné, nedá sa učiť. Aby sa jedlo strávilo, žalúdok musí získať čo najviac krvi z organizmu. Keď sa mozog odkrví, človek sa cíti unavený a musí si odpočinúť. To isté pravidlo platí aj na modlitbu: Plné brucho sa nemodlí rado. Musí odpočívať, spať. Preto je pochopiteľné, že ak sa človek postí, je oveľa čerstvejší a po krátkom období únavy a ospanlivosti pre metabolizmus, prichádza sviežosť a menšia potreba spať, čím sa zväčšuje pracovná schopnosť.

V Kanade sa toto príslovie zmenilo na podobné s rovnakým významom: Plné brucho nemá uši! Všeobecná skúsenosť najmä v dnešných časoch dokazuje pravdivosť tohto príslovia. Sýty človek nie je schopný počúvať. Zaoberá sa sám sebou, pre druhých je hluchý. Ľahko sa dajú pochopiť aj všetky problémy výchovy v rodine aj v škole: deti sú sýte, respektíve presýtené, a nemajú dosť sily, aby počúvali iných. Tým je ohrozené počúvanie Božieho slova, a kto nepočuje slovo, nemôže naň odpovedať.

Z toho však nik nesmie robiť záver, že je dobré, ak je človek hladný, a je lepšie, keď má čo najmenej. Tu chceme len upozorniť na skutočnosť, že pôst je pre dnešného človeka potrebnejší než kedykoľvek predtým. Pôstom a modlitbou sa človek ľahšie otvára Bohu a ľuďom, ľahšie ich počúva, lepšie rozumie a účinnejšie odpovedá na slová, ktoré sú mu adresované.

Z tohto stanoviska Máriin odkaz, aby sme sa postili dva dni v týždni, je ešte aktuálnejší, a keď pochopíme  všeobsiahlu hodnotu pôstu, skôr sa preň rozhodneme.

A kým platí o človeku, že nie je anjel, teda že má ducha, dušu i telo, platí aj to, že nemôžeme na tomto svete žiť dokonale. Táto dokonalosť nás očakáva vo večnom Božom kráľovstve a dovtedy nám nezostáva nič iné, len deň čo deň bojovať za vnútornú slobodu, aby sme mohli stále počúvať a chápať slová, ktoré nám adresuje Boh i ľudia.

Centrum hmotnosti

Boh stvoril ľudský organizmus veľmi múdry. Ťažko povedať, čo sa stalo centrom hmotnosti, ale môžeme sa domnievať, že toto centrum sa ničí   alebo nefunguje.

Totiž každé dieťa od najútlejšieho veku, kým sa ešte kŕmi materským mliekom, v istom okamihu prestane jesť. Keď je jeho organizmus nasýtený, vysiela znamenia do mozgu, ten vydá „príkaz“, aby sa prerušilo prijímanie potravy - dieťa to naozaj robí. Ak dieťa začne plakať, lebo si žiada blízkosť matky, či otca, ľahko sa stane, že sa mu opäť dá potrava. Najmä ak matka či otec nemajú čas, aby boli s dieťaťom. Ľahším riešením je dať mu opäť jesť, alebo mu strčiť do úst cumeľ, ktorým sa organizmus dieťaťa vlastne klame. To sú prvé údery na centrum hmotnosti. Neskôr sa neprestajne opakujú, keď dieťa nútime, aby si vzalo ešte trocha, najmä ak tvrdíme, že to musí dojesť, že je škoda nechať, čo je nachystané. A koľko ráz sa to stáva každému z nás, keď sme na hostine či už doma alebo u priateľov! V takýchto situáciách sa stráca správna väzba medzi organizmom a zodpovedným centrom v mozgu, a tým sa otvára cesta k neporiadku v organizme, ktorý sa časom stáva pravidelným.

Naša skúsenosť hovorí, že často jeme nie preto, že sme hladní, ale preto, že sme nervózni. A ako nervózny človek ľahko nadmerne siaha za alkoholom alebo omamnou drogou, tak sa môže pre stres a nervozitu aj veľa jesť. Tým sa pripravujú veľké ťažkosti a problémy srdcu aj krvnému systému vôbec.

Spomínam si na stretnutie s istou ženou, ktorá mala tridsať kíl nadváhy. Rozhodla sa pre diétu a pod dozorom lekára „zhadzovala“ kilogramy. Pri rozhovore jej priateľka vysvetľovala, že tá nadváha je normálna, pretože tá žena má veľmi zodpovednú prácu, pri ktorej prežíva veľké stresy, a tak doma jedáva navyše. Reagoval som na to: „Ak si jej správna priateľka, po stresovej situácii choď s ňou na prechádzku do parku alebo okúpať sa, a potom nech jedáva normálne!“

Každý kilogram nad ideálnu váhu zaťažuje organizmus a vytvára potrebu ďalšej stravy, lebo aj nadváha sa musí udržiavať. Tak vzniká začarovaný kruh, ktorý napokon zapríčiňuje ďalšie poruchy v organizme, ľahšie vznikajú aj choroby, zvlášť imunita, ochranná sústava organizmu, je slabšia a zraniteľnejšia. Takto možno pochopiť aj všetky liečebné účinky pôstu. Organizmu sa musí pomôcť, aby sa vrátil k ideálnej váhe, aby bol znova zdravý a svieži, ubránil sa každej únave a ľahšie sa zregeneroval.

Pôst je pre dnešného človeka potrebnejší než kedykoľvek predtým. Pôstom a modlitbou sa človek ľahšie otvára Bohu a ľuďom, ľahšie ich počúva, lepšie rozumie a účinnejšie odpovedá na slová, ktoré sú mu adresované.