Hovorila si o zmene svojho vzťahu k iným?

Veľa sa zmenilo. Nedá sa to ani slovami vyjadriť. Rada by som sa podelila o radosť a skúsenosť Boha so všetkými, bez ohľadu na to, čo si podaktorí budú o mne myslieť. Čokoľvek hovorím, podstupujem isté riziko, ale nebojím sa. Zo skúsenosti lásky k blížnym som najprv spoznala svoje slabosti. Všetko vyjde na svetlo Božie. Keď si uvedomím nejaký svoj nedostatok, ktorý som kritizovala na niekom, potom sa mi ľahšie odpúšťa a môžem ho milovať. Preto neodsudzujem druhých a chápem každú slabosť. To sú milosti, ktoré sa získavajú pôstom.

V spoločenstvách sa v tomto čase nepostí. Ako tvoje spoločenstvo prijalo tvoj pôst?

Na začiatku som narazila na ťažkosti aj na odpor, a to najmä preto, lebo si mysleli, že kvôli pôstu sa mi niečo stane, že ochoriem. Mala som však silu vytrvať na svojej ceste, verná Panne Márii. Verím, že je to Božia vôľa a že Panna Mária by nežiadala niečo nemožné. Treba byť rozvážny, piť dosť tekutín. Moja skúsenosť potvrdila, že som dosť odolná a že pre mňa vôbec nie je nebezpečné postiť sa. Počas pôstu sa telo stane akoby ľahším, môžem sa oveľa viac modliť aj pracovať, viac vydržím. Oddanosťou Bohu v čase pôstu všetko prekonám. Deň pôstu je pre mňa vždy aj dňom modlitby a poklony, a to je súčasť môjho života. Keď sa nepostím, cítim ťarchu tela, nevládzem ísť ďalej, unavím sa.

Objavila si chlieb, ale mala si skúsenosti aj s vodou?

Naozaj som dlhý čas kládla dôraz na chlieb a vždy som hlbšie chápala, prečo chlieb. Rozmýšľanie o vode sa vo mne prebudilo na sviatok Pánovho krstu. Pocítila som hlbokú túžbu byť kresťankou a vojsť do hĺbky kresťanstva, aby som videla, ako žili prví kresťania, akú silnú vieru mali, čo všetko vydržali za to, že hľadeli na Krista. Začala som sa učiť od nich. Kedykoľvek pijem vodu počas pôstu, vidím pred sebou Pánov krst aj krstnú vodu. Tá voda je svätená. A vždy, keď pijem vodu, v ušiach mi zaznejú slová žalmu: „Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu!“ Skúsenosť sa prehlbuje aj s chlebom a keď ho lámem, v srdci sa mi objavujú slová: „Môj Boh je chlieb, ktorý sa láme a rozdáva.“ Tak sa dni pôstu stávajú neprestajnou modlitbou!

Nezabudnuteľná je skúsenosť, keď som ako niečo zvláštne pocítila kvapku vody, ktorú kňaz nalieva do kalicha, aby ju zmiešal s vínom. Tá kvapka je pre mňa  výzvou a pozvaním, aby som sa stala malou a čistou ako ona. Odvtedy ešte väčšmi túžim po očistení a čistote a srdce opakuje: „Umy ma, očisť ma, pokrop ma...!“

Čo by si ešte chcela odkázať rehoľníkom a rehoľníčkam?

Jednoducho, aby sme boli kresťanmi, aby na nás bolo vidieť, že sme kresťania. Všetci potrebujeme čistotu, aj všetok ľud, aby sme sa očistili od preklínania, drog, sporov a hádok, vzájomného odsudzovania. Ak sa budeme správať takto, nikto nás nebude pokladať za kresťanov. Mojím želaním je oživiť pôst, zakúsiť Božiu prítomnosť. Je to možné. Boh nás neprestajne chce očisťovať, môžeme žiť ako prví kresťania. My zasvätení musíme byť v zasvätenom ľude znamením lásky a pokoja, aby sme ešte väčšmi slúžili ľudu na Božiu slávu. Postime a modlime sa, aby sme neboli v pokušení žiť len pre seba, ale aj pre blížnych. Všetkým sľubujem, že ich zahrniem do svojich pôstov a modlitieb, a dúfam, že Pán nás urobí hodnými, aby sme boli svedkami jeho eucharistickej lásky a šírili pokoj.