Drahí priatelia, volám sa Ditmar Zajffert. Narodil som sa v Nemecku, neďaleko Stuttgartu.  Mám dvoch starších bratov a sestru. Už od detstva som sa túžil stať kňazom, rád som miništroval v našom kostole a chodieval som s mamou na púte. Zvlášť mi bola blízka Panna Mária. Jednoducho som ju miloval, nehľadiac na žiadne osobné či rodinné problémy, vždy som sa k nej utiekal v ťažkých momentoch. Vždy v máji sme doma zdobili sochu Panny Márie poľnými kvetmi.

No počas štúdia na gymnáziu som sa nechal preniknúť duchom bezbožného humanizmu a vzdialil som sa od môjho Boha. Našťastie, on sa nevzdialil odo mňa a poslal mi dobrého kňaza, ktorý ma priviedol na správnu cestu. Vstúpil som do kňazského seminára v Eichstätte v Bavorsku. Avšak v poslednom ročníku som začal veľmi pochybovať o svojom povolaní a rozhodol som sa odísť zo seminára. Nenaučil som sa pokorovať sa pred Bohom, a preto bol donútený poslať ma na ťažkú cestu obrátenia.

Vyštudoval som programovanie a 10 rokov som pracoval v tomto odbore. Celé tie roky som utekal od Pána alebo lepšie povedané od seba samého. Bolo mi veľmi zle, cítil som takú prázdnotu, že sa mi už nechcelo žiť. Ako márnotratný syn som začal spomínať na dobré časy, keď som bol s Bohom a začal som sa každý deň modliť jeden desiatok ruženca. Ostalo mi trochu ľahšie na srdci. Neskôr som pridal ešte jeden desiatok a bolo mi ešte ľahšie. A takýmto spôsobom som sa vrátil k duchovnému životu. Mal som veľa strachov a pochybností, ale modlitba mi pomáhala. Na povolanie som sa neodvážil ani len pomyslieť, cítil som sa úplne bezvýznamným.

V roku 1998 som dostal pozvanie na seminár s pátrom Jozom Zovkom v Medžugorí. Raz ma poklepal po pleci a povedal mi: „Ty sa musíš stať kňazom!“ Bol som v šoku! Vôbec som to nečakal. „Ako môže byť zo mňa kňaz? V stave úplnej stratenosti som išiel do kaplnky. Nikto tam nebol, tak som sa začal nahlas rozprávať s Ježišom v svätostánku: „Pane, ak ma ty chceš, nie som proti. Ale neviem na koho sa mám obrátiť!“ V tej chvíli som za chrbtom počul hlas: „Biskup Vert z Novosibirska hľadá ľudí! Obráť sa na neho!“Vystrašený som sa obrátil a uvidel som bradatého deduška, ktorý sa na mňa usmieval. Bol to profesor z Rakúska, nasledoval ma do kaplnky, ale ja som si ho nevšimol. Bola to Božia prozreteľnosť!

V tej chvíli som cítil veľkú vnútornú radosť a pokoj, a bol som presvedčený: „Boh mi odpustil, on je so mnou a dáva mi novú šancu! Mária sa odo mňa neodvrátila!“ Urobil som prvé kroky v tejto veci a začal som hľadať kontakty v Novosibirsku. Cítil som Božiu pomoc a prozreteľnosť. Asi takto som sa modlil: „Pane, ak to je od teba, veď ma ďalej. Ak nie, ukonči to!“ A Boh ma viedol ďalej a cítil som sa pohodlne a pokojne na tejto ceste. V roku 2000 som prišiel do Novosibirska na ročnú prax. Vtedy som si bol úplne istý, že sa chcem stať kňazom práve v Rusku. Biskup Jozef Vert ma prijal za svojho kandidáta na kňazstvo a v roku 2001 som z jeho rúk prijal diakonskú vysviacku a v roku 2002 kňazskú. Od toho času slúžim ako kňaz v malom mestečku Kujbyšev v západnej Sibíri.

Práca tu nie je ľahká, pretože väčšina ľudí nie je katolíckeho vyznania a ich viera nie je taká hlboká a ťažko sa preniká do ľudských sŕdc. 70 rokov komunizmu zanechalo svoje následky, ktoré tak ľahko nezmiznú. Ale zažívam aj veľa radosti v službe Pánovi a ľuďom. Zvlášť sú veľmi radostné úprimné obrátenia ľudí, ktorí začínajú duchovný život prakticky od nuly. Mám rád týchto ľudí, súcitím s nimi. Sú veľmi štedrí.

Som vďačný Bohu za pozvanie slúžiť Cirkvi a ľuďom v Rusku. On si nevyberá najlepších a najschopnejších, aby sa nikto nechválil. Mária vyhladzuje množstvo chýb a hlúpostí v našich životoch. Sláva Bohu!

O. Ditmar