V nasledujúcich mesiacoch by sme vám chceli priblížiť Apoštolský List rodinám pápeža Jána Pavla II. slovami jeho dlhoročnej spolupracovníčky a rodinnej priateľky pani Wandy Póltawskej.

Pani Wanda Póltawska, psychiatrička, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila štyri roky v koncentračnom tábore v Ravensbrücku v Nemecku, je členkou Pápežskej akadémie pre život. V roku 1967 založila Inštitút teológie rodiny v Krakove, ktorý 33 rokov viedla. Spolupracuje s Pápežskou radou pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov a spolu s manželom je od roku 1983 členkou Pápežskej rady pre rodinu.

Pani Wanda Póltawska sa viac než 50 rokov venuje predovšetkým manželskému a rodinnému poradenstvu. So svojím manželom Andrzejom má štyri dcéry a osem vnúčat.

Svetlo Máriino

I. STRETNUTIE

„Slávenie Roka rodiny mi ponúka vítanú príležitosť, aby som mohol zaklopať na dvere vášho domu, s túžobným prejavom veľkej lásky vás pozdraviť a pobudnúť s vami“.

(List rodinám, l)

Počas mimoriadnej audiencie u Jána Pavla II. pre členov Pápežskej rady pre rodinu biskup Stanislaw Stefanek, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí rady aj na audiencii, poďakoval Svätému Otcovi za List rodinám. Pápež mu na to odpovedal: „Neďakujte, ale čítajte!“

Čítajú ľudia pápežské dokumenty? A ak áno, ako ich čítajú? Čo chápu a čo uskutočňujú v praktickom živote?

V prvom kratučkom úryvku pápež hovorí o troch veciach, že chce zaklopať, pozdraviť a stretnúť sa. Zaklopať – to znamená, že chce, aby sme mu otvorili, pretože chce vojsť do všetkých dverí bez výnimky. Kto poznal Jána Pavla II. bližšie, vie, že to nebolo len vyhlásenie, ale skutočne živá túžba jeho srdca. Svätý Otec túžil po tom, aby každá rodina otvorila dvere srdca Kristovi, veď on hovorí v jeho mene. Klope – to znamená, že berie iniciatívu do svojich rúk, nečaká, kým niekto príde, ale ide od dverí k dverám, ku každému. Rovnaká Božia iniciatíva sa od večnosti prejavuje vo svete – Boh hľadá človeka, a preto sa každý človek môže ocitnúť na ceste do Damašku.

Zdanlivo málo významná veta v úvode Listu rodinám v sebe skrýva veľký záväzok. Je výzvou pre všetkých kňazov a biskupov, aby vykročili na stretnutie s ľuďmi. Je programom na Rok rodiny. Slávenie Roka rodiny nemalo byť pasívnym vyčkávaním, ale práve naopak, malo byť výnimočnou aktivitou – pokorným, trpezlivým klopaním na dvere, na všetky dvere. Nezávisle od toho, či otvoria alebo nie. Treba klopať! ...

… Zaklopať, aby došlo k stretnutiu. Stretnúť sa znamená priblížiť sa zoči-voči, nie z diaľky, ale bezprostredne. Je to stretnutie v rovine ja a ty, pri ktorom vidíš, kto prichádza. Stretnutie akosi pobáda k poznaniu, hoci aj krátkodobému, a niečo odhaľuje. Stretol som, a teda viem, ako vyzerá, stretávam sa s jeho pohľadom a prostredníctvom stretnutia nadväzujem vzťah. Pápež jasne hovorí, o aké stretnutie ide. V úvodných vetách vyjadruje zámer tohto stretnutia, jeho cieľ – pozdraviť! Pozdrav vyjadruje prijatie. Srdečnými slovami, ktoré vyslovujem, ťa vítam, čiže prijímam ťa a vyjadrujem, že chcem byť s tebou. Pozdrav! ...

… Klopem na tvoje dvere preto, aby si ma spoznal, pozval do svojho príbytku a aby som ti mohol prejaviť, že... ťa mám jednoducho rád, pretože si môj blížny!

Toto je obsah prvej výzvy. Zdá sa jednoduchá, ale nie je ľahká! Koľko ráz si ľudia navzájom zatvárajú dvere, koľko ráz sa nechcú poznať, koľko ráz si vravia slová, ktoré sa vôbec nepodobajú pozdravu?! ...

… Táto výzva sa týka všetkých ľudí – rozhádaných rodín, ktoré sa roky navzájom nerozprávajú; opustených ľudí, na dvere ktorých nikto nezaklope a až po niekoľkých dňoch od ich smrti si niekto všimne, že chýbajú; ľudí zatvrdnutých vo svojej bolesti a hneve, ktorí sa k všetkým obracajú chrbtom. Svätý Otec predstavil Rok rodiny ako úlohu, ktorú treba vykonať! 

Priatelia Jána Pavla II. - manželia Wanda a Andrzej Poltawski.

II. RODINA – CESTA CIRKVI

„Rodina pochádza z tej istej lásky, ktorou Stvoriteľ objíma stvorený svet ...“

(List rodinám, 2)

... Osudy ľudstva sú späté s cestou Cirkvi. Kňaz je svedkom pri uzatvorení sviatostného manželstva; kňaz krstí dieťa; kňaz je spovedníkom pri prvej a pri všetkých ďalších spovediach; kňaz, ba biskup je prítomný pri birmovke; kňaz je pri smrti a pri pohrebe človeka a zase kňaz je aj pri každodennej svätej omši, počas ktorej sprítomňuje Boha a dáva ho ľuďom ako pokrm! Bezpochyby, Cirkev je stále s ľuďmi, s ľudstvom, s každou jednotlivou rodinou vo farnosti. …

... Pápež zdôrazňuje, že "Cirkev pokladá službu rodine za jednu zo svojich podstatných úloh". Tým zdôrazňuje, že chce, aby nikto na to nezabúdal. Cirkev pre rodinu, ale aj rodina pre Cirkev! A hoci to tu Svätý Otec nespomína, myslím aj na spoločenstvo, akým je a má byť farnosť. Práve prostredníctvom farnosti sa môže vykonávať služba a pomoc rodinám. Ľudia majú možnosť poznať svojho farára, svojho pastiera, a aj on ich. Aby im mohol slúžiť, musí ich poznať, a oni mu musia dovoliť, aby ich spoznal. Niekedy sa ľudí pýtam, kto je farárom v ich farnosti. A často sa stáva, že ani len nevedia, ako sa volá, aký je, poprípade sa dozvedám len kritické hodnotenia. …

… Koľko ľudí vo farnosti si uvedomuje, aká namáhavá je služba ľuďom a rodinám? Koľko ťažkých ľudských problémov sa musí zmestiť do kňazovho srdca! Kňaz v spovednici sedí a počúva a pred spovednicou stojí dlhý rad, ktorý udivuje ľudí zo Západu. Ľudom niekedy chýba predstavivosť. Ako zriedka sa aj veriaci ľudia zamyslia nad tým, že takáto služba si vyžaduje duchovné sily človeka a tiež dobré nervy. Napriek tomu, že kňaz dostal špeciálnu milosť povolania, zostáva človekom, ktorého tiež unavuje množstvo záležitostí, ktorým sa musí venovať pričom potrebuje veľkú sústredenosť a pozornosť.

...Každý ľudský život, ktorý sa chce zakončiť spásou, predsa potrebuje Cirkev a kňaza, ktorý udelí človeku rozhrešenie, ktorým sa hriechy skutočne odpúšťajú. Rodina – cesta Cirkvi! Ba čo viac, rodina je tiež tvorcom Cirkvi, veď predsa všetci kňazi pochádzajú z rodín, môžeme dodať – z dobrých rodín! …

… Cirkev sa usiluje o spásu skrze rodinu, v ktorej sa má zrealizovať jediná podmienka spásy – svätosť. Cirkev dáva na tejto ceste smerovky, ale ľudia ich, žiaľ, nedokážu využívať, takisto ako nedoceňujú, akým darom je ich príslušnosť k Cirkvi. …

… List prostredníctvom kapitoly Rodina – cesta Cirkvi má prebudiť vďačnosť za to, že Cirkev vôbec je a že slúži rodine.

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).