„Medzi ,cti' a ,miluj 'je hlboké puto. Česť v svojom podstatnom jadre je spojená s čnosťou spravodlivosti, ale túto zasa nemožno plno vysvetliť bez odvolania sa na lásku: k Bohu a k blížnemu“.

(List rodinám, 15)

Toto Božie prikázanie, ktoré je zdanlivo adresovaná deťom, je vo svojej podstate najnáročnejšie prikázanie adresované rodičom, ktorí majú byť takí, aby si zaslúžili úctu a obdiv svojich detí. Bezpochyby, sú rodičia, ktorí si plne zasluhujú úctu, ale ich deti si to neuvedomujú a nesprávajú sa podľa toho.

...Úcta je priamo spojená so svätosťou, so "sacrum", pred ktorým v obdive mlčíme. V priebehu života človek musí nájsť niečo sväté a niekoho, koho si môže ctiť, inak sa v ľudskej duši zrodí nedostatok a beznádej...

Potrebu ľudského srdca a ľudského "ja" úplne naplní úcta k Božej svätosti. V oslavnom hymne „Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všetkých svetov“ je táto úcta vyjadrená. Keď Boh určil povinnosť ctiť si rodičov, akoby vylial niečo zo svojej svätosti na nich a urobil otcovstvo a materstvo prameňom svätosti, ktorá si vyžaduje úctu. Táto svätosť, ktorá pochádza od Boha, sa vzťahuje na to, čo robí z ľudí rodičov. Odtiaľto vyplýva svätosť ľudského tela, svätosť manželského sexuálneho úkonu, svätosť manželstva.

Prameň úcty voči rodičom sa nachádza v samotnom Bohu a pochádza od neho, ale musíme ho objaviť v človeku. Úctu detí voči rodičom dopĺňa vďačnosť za život. A práve to, že sú rodičmi, je základom toho, aby im deti prejavovali úctu za to, že prijali túto úlohu, že ju splnili, že sú rodičmi.

...Ale niekedy sa deti spamätajú až po smrti rodičov a až vtedy pochopia, 

kým pre nich rodičia boli...

Tento postoj a jeho hodnota sa dnes stráca, a to kvôli základnému hriechu, akým je odmietnutie otcovstva a materstva. Cena ľudského života v dobe holokaustu, interrupcie a eutanázie sa natoľko zmenšila, že skutočnosť odovzdávania života prestala byť základom úcty. A predsa zo štvrtého prikázania jasne vyplýva, že fakt rodičovstva má byť základom úcty k rodičom, nezávisle od ich osobných charakterových vlastností. Základom úcty je len to, že sú rodičmi. V tomto prikázaní nie sú vyjadrené nijaké podmienky, ktoré by zdôvodňovali nedostatok úcty k rodičom. Ten, ktorý je, nepovedal, že si máš ctiť len rodičov, ktorí sú svätí, ale máš si ich ctiť vždy. Máš si ich ctiť, pretože sú rodičmi, pretože skutočnosť, že sa podieľajú na stvoriteľskom diele Boha, ich vyzdvihuje a dáva im dôstojnosť, pre ktorú si ich deti majú ctiť.

Ako často sa dnes človek hanbí za svojich rodičov, alebo ich vôbec nechce poznať, alebo je ohrozený tým, že nevie, kto sú jeho rodičia! Celé manipulovanie oplodnením môže priniesť svetu úplné zničenie základnej úcty k rodičom. Ak sa človek počne spôsobom, ktorý protirečí Božiemu zámeru, nebude poznať svoje korene, nebude môcť spoznať svojho otca a matku, pretože sa počal v skúmavke ako zviera - experimentálne. Úcta k rodičom je ohrozená aj zo strany rodičov, aj zo strany deti. Nie je možné zachrániť ohrozenú ľudskú rodinu bez toho, aby sa zachránila táto základná hodnota, bez návratu k tomu, že deti budú prejavovať plnú úctu otcovi aj matke. Je to úloha tak pre jedných, ako aj pre druhých!

Ale niekedy sa deti spamätajú až po smrti rodičov a až vtedy pochopia, kým pre nich rodičia boli. A možno sa v ľudskom srdci zrodí bolesť, že nedokázalo za života prejaviť to, čo v ňom bolo kdesi hlboko zasypané falošnou hanbou či pseudomodernosťou.

V srdci každého človeka je miesto, z ktorého sa rodí úcta k otcovi a matke, pretože v ľudskom srdci je vždy Božia stopa. Treba ju len nájsť, zobudiť a ukázať, hoci je to "proti prúdu sveta"!

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).