sms1Už z dávnych čias niektorý katolíci (a tiež pravoslávni) chodili okolo Kremľa a modlili sa ruženec za obrátenie Ruska a víťazstvo Nepoškvrneného srdca Panny Márie. Táto modlitba bola inšpirovaná  fatimským posolstvom. Najznámejším iniciátorom tejto modlitby bol otec Edmund Boniewicz (1919-2006) palotín  z Čenstochovej, blízky priateľ Sv. Otca Jána Pavla II. Od kardinála Wyszyńskeho, ktorému bol spovedníkom, dostal požehnanie pre túto modlitbu. Nielen o. Boniewicz organizoval túto modlitbu, ale aj mnoho iných katolíkov. Modlitba bola inšpirovaná biblickým príbehom obliehania Jericha.

Boniewicz chodil na misie do krajín ZSSR vrátane Ruska, kde učil katolíkov o sviatostiach, šíril fatimské posolstvo a posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré dostala sr. Faustína Kowalská. Sv. Otec Ján Pavol II. požehnal jeho evanjelizačné misie zvlášť v Rusku. A kardinál Wyszyński pomáhal týmto misiám materiálne.

Od roku 1975 o. Boniewicz prichádzal do Moskvy dvakrát ročne a so skupinou moskovských katolíkov začal chodiť na Červené námestie, kde sa modlili ruženec a korunku k Božiemu milosrdenstvu. Snažil sa prichádzať tak, aby sa stretnutie na Červenom námestí mohlo uskutočniť 13.-teho v mesiaci. O 8.00 bola sv. omša v kostole sv. Ľudovíta, a potom farníci, ktorí chceli išli ku Kremľu a modlili sa ruženec. Keď o. Edmund neprišiel, farníci išli sami a modlili sa ruženec s úmyslom, aby sa Panna Mária vrátila do Ruska.

Takto o tom píše o. Boniewic vo svojej knihe Fatimská Panna Mária na východe (Ks. Edmund Boniewicz SAC Pani Fatimska na Wschodzie. Wspomnienia Kaplana. Czenstochowa, 1999):

„Začínali sme nenápadne, bez zbytočných demonštrácií, so skupinkou niekoľkých ľudí, ktorá sa neustále zväčšovala a duchovne dozrievala. Na začiatku 80. rokov, po zmenách v Rusku sme sa ako pútnici mohli slobodne modliť a spievať v centre   Moskvy, vyjadriť svoje náboženské cítenie bez nátlaku polície alebo ŠTB. Táto púť moskovskými ulicami s ružencom a krížom k úcte Fatimskej Panne Márie a sláve Božieho milosrdenstva, sa konala vždy, keď som prišiel. Snažil som sa ju organizovať 12. alebo 13. v mesiaci, aby som zdôraznil spojitosť s číslom 13, s dátumom šiestich zjavení v roku 1917, ktoré si vybrala Panna Mária vo Fatime.

Vždy sme sa modlili modlitbu Zasvätenia Nepoškvrnenému srdcu  Panny Márie na Červenom námestí prosiac Kristovu Matku, aby sa toto námestie stalo bielym – námestím súhlasu, lásky a pokoja. Odovzdávali sme toto miesto, Moskvu i celé Rusko Božej Matke, Matke Cirkvi. Jej starostlivosti a materinskej láske sme zverovali svoje životy, životy našich rodín, priateľov i nepriateľov; ľudí vládnucich v ZSSR a v každej krajine sveta. Nahlas sme sa modlili ruženec, chodili okolo Kremľa. Rozjímania nad tajomstvami s veľkou nábožnosťou viedli členovia miestnych modlitbových skupín. Horlivosť mojich ruských spolubratov ma vždy inšpirovala.“

sms2V modlitbe ruženca okolo Kremľa sa pokračuje aj dnes. Pred niekoľkými rokmi sme začali chodiť s neveľkou sochou Panny Márie Fatimskej.

Raz sa s touto sochou stala zaujímavá príhoda. Na Červenom námestí je vždy veľa cudzincov. A v ten deň, ako zvyčajne, keď sme obchádzali Kremeľ a zastavili sme sa, aby sme rozjímali nad štvrtým bolestným tajomstvom – krížová cesta, prešli popri nás traja asi Kórejci: dvaja muži a žena. Keď v mojich rukách uvideli sochu Panny Márie tá žena vykríkla: „Mama! – a ukázala na sochu. Potom niečo hovorila mužom v ich jazyku opakujúc slovo „mama“.

Zdá sa, že je to medzinárodné slovo. Potom urobila to, na čo sa ešte nikto neodvážil, dokonca ani obyvatelia katolíckych krajín. Nehanbila sa, prišla k nám, postavila sa na špičky, aby dočiahla na čelo Panny Márie a pobozkala ju.

Ostali sme bez slov. Bolo to štvrté bolestné tajomstvo – Ježišova krížová cesta. Bozk tejto ženy navždy ostal na čele Panny Márie a v našich srdciach, podobne ako sa otlačila Ježišova tvár na Veronikinej šatke.

Keď som bola vo Fatime v tomto jubilejnom roku a vošla som do sídla  Svetového apoštolátu Fatimy (Modrá armáda), bola som prekvapená, keď som uvidela veľký obraz tej istej Panny Márie ako je naša socha, na pozadí Kremľu. Práve takéto fotografie som robila aj ja, keď sme s ružencom v ruke obchádzali Kremeľ. O ich obraze som nič nevedela, tak ako ani oni o našej existencii.

Možno to bol pamätný obraz z roku 1971, keď Modrá armáda tajne priniesla sochu Fatimskej Panny Márie pred Kremeľ.

V roku 2015 začalo nové hnutie – ruženec za Rusko cez skype. Aj dnes sa stretáme na skype každé ráno, na obed a večer (kto ako môže) a modlíme sa ruženec. Spolu s nami sa modlia aj pravoslávni, aj katolíci z iných krajín (Poľsko, Bielorusko).

Taktiež dvakrát do roka máme možnosť bezplatne vstúpiť na územie Kremľa, je to počas dní múzeí. Vtedy sa v Kremli modlíme všetky ružence a zasväcujeme Rusko Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie pred oltárom starodávnej katedrály Nanebovzatia, prvého katedrálneho chrámu v Moskve.  Pre toto zasvätenie používame slová Jána Pavla II., ktorými on zasvätil Rusko i celý svet Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie 25. marca 1984 a ktoré súčasne s pápežom tajne predniesol biskup Hnilica v tomto chráme Nanebovzatia. Otec biskup Hnilica mohol vtedy odslúžiť aj sv. omšu a všetko to urobil prikrytý novinami Pravda.

A dnes vďaka úsiliu týchto ľudí sa už nemusíme schovávať za noviny Pravda, keď sa modlíme v chráme         Nanebovzatia alebo na akomkoľvek inom mieste v Rusku. Ale je ešte veľa vecí, ktoré potrebujú Božiu korektúru. Tak zo srdca Ruska voláme k Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, aby sa splnilo jej fatimské proroctvo a jej srdce zvíťazilo v našej krajine.

Anna, Rusko