V tomto roku som už počula mnoho svedectiev, ale to moje sa od tých ostatných trochu líši. Ide o to, že Ježiš bol vždy prítomný v mojom živote. Dokonca, v detstve sme sa veľmi priatelili. Až tak, že som ho na Vianoce obkreslila z detskej Biblie, vystrihla som ho, pripravila som mu miesto za stolom a posadila som ho k svojim hračkám, aby aj ony mali pri sebe Ježiša na Vianoce. Potom sa však niečo zmenilo. Rástla som a čo-raz viac som sa zapájala do moderného sveta. Nie vždy som sa v ňom cítila spokojná, ale aj tak som v ňom ostávala. Ježiš bol dokonca aj v tom čase pri mne. V mojom živote urobil mnoho zázrakov, no ja som pre neho v tom čase nerobila nič. Všednosť každodenného života ma stále viac pohlcovala a ja som sa vzďaľovala od Ježiša. Sklamanie zo života bolo čoraz silnejšie (mala som 21 rokov! Je to smiešne? Je to však pravda) a prejavovalo sa v mojom živote stále viac. Čosi mi chýbalo. Keď som pochopila, že stojím v bahne a to nielen po kolená, ale až po krk, zazvonil telefón. - Pochválený buď Ježiš a Mária! - Pôjdeš do Medžugoria? - Áno!

Do Medžugoria ma pozývali už dávno. Najprv som tam jednoducho nechcela ísť, a neskôr, keď sa vo mne objavilo želanie a premenilo sa na túžbu, nemala som možnosť dostať sa tam. Alebo sa mi len zdalo, že nemám možnosť? A konečne som v Medžugorí.

Na hore Križevac som zrazu všetko pochopila. On je tu pri mne a miluje ma...

Aj predtým som chodievala na sv. spoveď, ale nič sa nemenilo. Stávalo sa mi, že som išla na sv. spoveď už nespočetný raz a v duchu som si myslela: „Určite mi kňaz čoskoro povie, že som ho už omrzela“. Ale ide len o to, že vieme, aký je Boh dobrý, ale v hlave sa nám krúti – ako sa dá toto odpustiť!? V Medžugorí sa ukázalo, že je to možné! Na hore Križevac – krížová cesta s Ježišom – som zrazu všetko pochopila. On je tu pri mne a miluje ma. V tej chvíli sa mi chcelo len plakať a ďakovať mu. Niekedy som mala strach z kňazov. Veľmi som si ich vážila, bola som nimi nadchnutá, ale mala som pocit, že sú odo mňa veľmi vzdialení. A teraz sú mi tak blízki. Posledné slová, ktoré som počula pri sv. spovedi boli – „Si šťastná, Boh je s tebou, je v tebe“. Vtedy som si uvedomila, „áno, to je pravda“! A v tej chvíli mi z toľkej radosti chcelo vyskočiť srdce. Kedysi bol pre mňa ukrižovaný Ježiš zna-mením odsúdenia. Pôsobil na mňa strašne a istým spôsobom mi pripomínal, akí sme my ľudia zlí. No, teraz v kríži vidím obrovskú lásku. Teraz vidím, ako Ježiš na kríži objíma celý svet a vylieva naň svoju lásku. V Medžugorí, neďaleko kostola, je tiché miesto na modlitbu - socha ukrižovaného Ježiša. To je moje obľúbené miesto. Kedysi bola pre mňa Sviatosť oltárna niečím nádherným. Teraz v nej vidím Ježiša. Medžugorie je výnimočné miesto, kde nás pozýva Mária. Ona nás berie za ruku a vedie nás k Ježišovi, aby nás on vzal za druhú ruku.

Valéria, Lotyšsko