Bol práve marec, keď som počula, že v Aglone – v mojom rodnom meste sa bude konať medzinárodné modlitbové stretnutie za pokoj v duchu posolstiev Kráľovnej pokoja  v Medžugorí. Povedali mi, že to bude mimoriadna udalosť, na ktorú prídu pútnici nielen z Lotyšska, ale aj z Ruska, Bieloruska, Litvy a Slovenska. Mňa pričlenili do skupiny hudobníkov, ktorá bola zodpovedná za hudbu počas stretnutia.

Ešte pred stretnutím sme mali skúšky, na ktorých sme cvičili piesne k sv. omši a adorácii. Už samotné skúšky sa ma hlboko dotýkali. Hudba znela prirodzene, akosi nežne, nie nástojčivo, a dokonca mala „nebeskú príchuť“. Bola to hudba, ktorá nás približuje k Bohu. Už vtedy som pochopila, že sa v tom skrýva čosi neobyčajné. Netrpezlivo som čakala na 27. júl, lebo som vedela, že pri oltári našej drahej Aglonskej Panny Márie v prítomnosti Ježiša, v Najsvätejšej sviatosti, bude tento môj pocit ešte viac hmatateľný.

A ten deň nadišiel. Nebo sa postaralo o nádherné počasie a všetci sa stretli v bazilike. Stretnutie sa začalo privítaním hostí, ktorí prišli z Medžugoria a potom nasledovala modlitba sv. ruženca. Ja som mala tú milosť, modliť sa prvý desiatok ruženca. Kľačali sme na kolenách pred oltárom. Kňaz začal rozjímať. Mala som pocit, že mi z očí začnú tiecť slzy. Cítila som sa tak blízko Panny Márie. Ona bola priamo predo mnou. A predo mnou boli aj ľudia, ktorí celým srdcom a celou dušou cítia a veria, že práve v tej chvíli Panna Mária pozerá na nás a počúva nás.

Veľmi sa ma dotklo, keď jedna z koordinátoriek pripomenula, že sa pripravujeme  na najdôležitejšiu udalosť dňa, na sv. omšu. A vlastne je to tak, že pri všednom živote sa nezamýšľame nad tým, čo je najdôležitejšie, keď ideme do kostola, keď prichádza Ježiš a obetuje sa vo sv. omši. Bola to len jedna veta: „Najdôležitejšia udalosť je sv. omša“. Práve sv. omša bola vrcholom toho dňa pre mňa aj ostatných dní. Tieto slová sú stále v mojom srdci a na sv. omšu prichádzam s väčšou vďačnosťou, lebo idem na stretnutie s najväčším Kráľom, Kráľom Ježišom.

Sv. omša bola vyvrcholením. V našich srdciach sme Ježišovi pripravili mimoriadne miesto. V tom nám pomohla naša Matka, prečistá Panna Mária. Preto sme na sv. omši spievali s veľkou radosťou v srdci. Najdôležitejším momentom bolo sv. prijímanie. Mali sme taký nebeský pocit, že všetci, ktorí sa spolu modlíme počas celého dňa sme teraz zjednotení s Ježišom.

Po sv. omši nasledovala adorácia. Hlboko sa ma dotklo to, ako adorovali Ježiša naši hostia z Medžugoria. V pokore, na kolenách  boli sklonení k zemi pred Ježišom. Hneď bolo možné pochopiť, že pred nimi je na oltári Kráľ, ktorému sa klania každé telo a duch. To vo mne zanechalo hlboký dojem a začala som sa pýtať, ako sa ja klaniam Ježišovi vo sv. Eucharistii, aký je môj telesný a duchovný postoj. Aké je dôležité mať bázeň pred Pánom počas adorácie. Nebolo pochýb o tom, že Duch Svätý sa nám cez kňaza prihovára a to každému zvlášť. Viem, že si navždy budem pamätať slová o chorom, ktorého priviedli k Ježišovi,  aby  ho uzdravil. V tej chvíli sme odovzdali Ježišovi všetkých, ktorí potrebujú duchovné alebo telesné uzdravenie. Predstavila som si mnoho tvárí, ktoré túžim vidieť uzdravené a navrátené k Bohu. Na konci adorácie s veľkou úctou vzal kňaz monštranciu a požehnal všetkých prítomných, pričom hovoril veľmi dôležité slová. Nedá sa opísať, čo som prežívala. Cítili sme, ako Ježiš dvíha svoju ruku a dotýka sa každého. Toto si chcem čo najdlhšie uchovať v srdci.

Vďaka Bohu za Medžugorie! On je taký dobrý! Okrem toho na stretnutí povedali, že medžugorská Panna Mária je tá istá, ako v Aglone, Lurdoch, Fatime, Guadalupe, Czenstochowej. Ona je všade! Vždy môžeme v našom kostole prísť pod jej ochranný plášť. Ale teraz už viem, že chcem navštíviť Medžugorie, pretože je to mimoriadne miesto.

Jacinta, Lotyšsko