Požehnanie pokoja a lásky

„Drahé deti! Dnes vám osobitným spôsobom prinášam malého Ježiša, aby vás požehnal svojím požehnaním pokoja a lásky. Drahé deti, nezabúdajte, že je to milosť, ktorú mnohí ľudia nechápu a neprijímajú. Preto vy, ktorí ste povedali, že ste moji a hľadáte moju pomoc, vydajte všetko zo seba. Najprv dajte svojou láskou príklad vo svojich rodinách. Hovoríte, že Vianoce sú sviatkom rodiny. Preto, drahé deti, postavte Boha na prvé miesto vo svojich rodinách, aby vám on dal pokoj a aby vás chránil. Nielen pred vojnou, ale aby vás aj v mieri ochránil pred každým pokušením satana. Keď je Boh s vami, máte všetko. A keď ho nechcete, ste úbohí a stratení a neviete na koho strane ste. Preto, drahé deti, rozhodnite sa pre Boha, a potom dostanete všetko. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie."

(25. december 1991)

           Sú Vianoce. Mária prináša Ježiša, ktorý daruje požehnanie lásky a pokoja. A práve v dňoch vojny nie je nič dôležitejšie ako požehnanie pokoja a lásky. Pokoj je potrebnejší než zdravie, než rodinný dom, než sloboda. Lebo byť bez požehnania lásky a pokoja, znamená byť slepý pre to, čo máme a byť nešťastný v tom, čo máme a to je horšie ako nemať. Koľko je vo svete ľudí, ktorí sú aj zdraví, aj všetko majú, ale stratili pokoj a sú neschopní lásky, a preto veľa trpia a ničiac svoj život a životy druhých. Požehnanie pokoja a lásky má svoje podmienky: aby bol Boh na prvom mieste. Nielen v jednotlivých srdciach, ale aj v rodinách. Keď Boh zaujme prvé miesto, vtedy srdce, rodina, Cirkev a svet neostanú bez požehnania lásky a pokoja.

Vojna je strašná vec. Je to chvíľa tmy, keď lepšie chápeme ako veľmi potrebujeme svetlo. Je to chvíľa nenávisti, keď chápeme, že potrebujeme lásku. Je to chvíľa pustošenia a ničenia, keď chápeme nakoľko je náš život pominuteľný a práca našich rúk vystavená skaze. A preto je to aj chvíľa, keď chápeme ako veľmi potrebujeme ochranu.

Ale ani čas po vojne nie je ľahký. Keď žiaľ a beznádej zachvacuje tých, ktorí zostali bez svojich milovaných a drahých, ich srdcia sú v nebezpečenstve, že zostanú dlhý čas otrávené nenávisťou a že sa v nich zrodí duch pomsty. Satan chce takúto situáciu využiť a zvádzať srdcia na zlé. Ale ani v časoch, keď je vojna ďaleko, ľudia nie sú uchránení od takých istých pokušení. Opravdivá ochrana je otváranie sa Bohu a dovoliť Bohu, aby chránil.

V tomto posolstve znovu odkrývame to najdôležitejšie, čo nás chce Panna Mária naučiť. Boh je pre nás všetko. Bez neho sme biedni a úbohí, sme vo tme, nechránení a otvorení každej ničivej sile, ktorá prichádza, buď od nás samých alebo od druhých. Mária pozýva rozhodnúť sa pre Boha – vedome a zodpovedne. To je prvý krok na ceste k svätosti. Boh tento krok učinil v malom Ježišovi. Zostáva len, aby každý z nás dal svoju odpoveď. Vedieť na koho strane sme, znamená poznať cestu životom a cieľ života. Boh sa vydal s nami. A všetko bude dobré, ak mu dovolíme nielen s nami kráčať, ale aby nás aj viedol.

„Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi. Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní, tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi, takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus. On vás bude posilňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.“

(1 Kor, 4-9)