Obnova lásky k Ježišovi

„Drahé deti! Aj dnes vás pozývam, aby ste Ježišovo utrpenie prežívali v modlitbe a v jednote s ním. Rozhodnite sa darovať Bohu viac času, ktorý vám daroval tieto dni milosti. Preto, drahé deti, modlite sa a osobitným spôsobom si v srdciach obnovte lásku k Ježišovi. Ja som s vami a sprevádzam vás svojím požehnaním a modlitbami. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!“                                                                    

 (25. marec 1991)

Pôst je čas, kedy si pripomíname Ježišovu lásku, ktorou za nás trpí. Je to príležitosť, aby sme pochopili, že utrpenie samo o sebe neprinieslo a ani sa nezaslúžilo o spasenie, ale láska, ktorou Ježiš znášal muku i svoj kríž.Tak ako sa skutky pomoci druhým stanú skutkami milosrdenstva, iba vtedy, keď sa robia radostne, pokorne, s láskou a z lásky, tak aj utrpenie kríža sa stane vykupiteľským utrpením iba vtedy, keď je kríž nesený s láskou. Kristove napomenutie jeruzalemským ženám, aby neplakali nad ním, ale nad sebou a nad svojimi synmi, ktorí potrebujú obrátenie, je odpoveďou pre nás všetkých. Pôst neslávime preto, aby sme si spomenuli na Kristovo utrpenie a oplakávali to, čo pretrpel, ale, aby sme obnovili svoju lásku k nemu. Pôst slávime, aby sme získali nové povzbudenie pre rast v láske, aby sme svoje kríže a utrpenia mohli niesť s láskou. Pretože bez lásky nebudú mať takú hodnotu pre večnosť, akú majú mať. A to by bola ozajstná strata.

Mária pozná ľudský život a chce nás vychovávať. Ona zakúsila, že v utrpení sa kujú pravé priateľstvá a dozrieva láska. Vie, že pozerajúc na Krista môžeme rásť v láske aj k nemu. A takto rásť v láske, ktorá nesie kríž a utrpenie, pretvára ich na dobro pre nás a Bohu na slávu. Rozjímať nad Kristovou láskou v utrpení, vojsť do tajomstva tejto lásky, znamená stávať sa schopnými dôstojného života človeka. Myslieť a rozjímať, stretať sa a prebývať s Kristom, ktorý trpí, znamená odkrývať skutočnú lásku a neprestajne v nej rásť. Cenou zrelej lásky je utrpenie. Avšak láskou sa utrpenie zväčšuje. Lebo iba ten, kto miluje, môže aj trpieť. Na strome utrpenia je najlepším ovocím láska.

„Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si  zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.  Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov“.

(Iz 53, 2-5. 11-12)