Mal som desať rokov, keď sa v Medžugorí začali zjavenia. Vyrastal som obyčajným spôsobom, ako miestne deti: o Bohu som nerozmýšľal veľa, hoci som chodil na svätú omšu a modlil som sa, neprežíval som vo svojom srdci nič také, čo prežívam teraz. Keď som prvýkrát uvidel Pannu Máriu a pozrel som sa jej do očí, pocítil som hĺbku lásky, ktorou ma miluje a uvedomil som si, že ona je mojou Matkou.

Bolo to niečo mimoriadne. Slovami sa to nedá opísať. Vo svojom srdci som pocítil, že začína môj nový život. Čo na to povedať? Môžem len dať  svoje „áno“ Panne Márii, byť pripravený na všetko to, k čomu ma chce viesť. A Panna Mária ma chce viesť k jednému cieľu, tak ako tam chce viesť nás všetkých – tým cieľom je Ježiš Kristus.

Medžugorie je škola, v ktorej nás Panna Mária učí. Už na začiatku zjavení sa obrátila k nám s posolstvami, v ktorých nás pozýva k modlitbe, obráteniu, pokoju, pôstu a svätej omši. Ja som bol vtedy dieťa, mal som desať rokov. Pýtal som sa sám seba, či tieto posolstvá budem môcť niekedy žiť, zahrnúť ich do svojho života. Ale uvedomoval som si jednu vec: ak niekoho naozaj miluješ – tak ako som začal milovať Pannu Máriu, ako som začal milovať Ježiša – nič nie je ťažké. Tak isto hovorí aj Panna Mária: „Drahé deti, stačí, ak otvoríte svoje srdcia a ja urobím všetko ostatné!“ A skutočne, v Medžugorí by ste všetci mali povedať Panne Márii svoje „áno“. Povedzte jej: „Panna Mária, odteraz chcem začať žiť s tebou! Chcem, aby tvoj Syn vstúpil do môjho života a bol v ňom na prvom mieste.“

Panna Mária nás pozýva ku každodennej modlitbe a modlitbe svätého ruženca. A čo je v modlitbe dôležité? To, čo Panna Mária vždy zdôrazňuje – aby modlitba bola modlitbou srdca.

A ešte jedna dôležitá vec: žiadame odpovede na všetky životné otázky. Viem koľko pútnikov prichádza do Medžugoria a koľko otázok mi kladú. Všetci chcú niečo vedieť a dávajú mi otázky, na ktoré nikdy nebudem môcť dať odpoveď. Ale Panna Mária nás učí a hovorí: „Modlite sa a skrze modlitbu nájdete odpovede na všetky otázky.“

Taktiež nás Panna Mária pozýva, aby sme sa modlili vo svojich rodinách, aby sme Boha postavili na prvé miesto a vyhradili si vo svojich rodinách čas pre Boha. Pretože, ak je Boh v našich rodinách, potom naozaj môžeme mať sväté rodiny, tak ako Panna Mária nespočetnekrát opakuje: „Chcem, aby ste boli svätí, aby vaše rodiny boli svätými rodinami.“ Čo môže byť krajšie, než to, keď sa mladí ľudia vrátia z Medžugoria a povedia svojim rodičom: „Chceme sa s vami modliť! Chceme, aby od tohto dňa bol v našej rodine prítomný Boh a aby sme si vždy našli pre neho čas.“ To by bol najkrajší dar, ktorý by sme Panne Márii mohli dať.

Panna Mária nás taktiež pozýva, aby sme sa v stredu a piatok postili. Aký pôst od nás vlastne chce? Žiada nás, aby sme sa postili z lásky a v tichosti. A myslím si, že nepotrebujú všetci vedieť, že sa postíme. Mnohí vravia, že postiť sa je ťažké. Už som spomenul: „Ak niekoho milujeme, nič nie je ťažké.“ Ale prečo sa postíme? Spomeňme si na slová Panny Márie, keď nám povedala vo svojom posolstve: „Modlitbou a pôstom môžete dosiahnuť všetko, môžete zastaviť aj vojny.“ A preto sa potrebujeme postiť.

V čom často robia ľudia chybu? Všetci máme v živote ťažké chvíle, a čo ľudia hovoria? Hovoria: „Bože, kde si? Prečo nám nepomôžeš?“ Ale musíme sa seba samých niečo opýtať a položiť si jednu otázku: kde sme boli vo svojom živote, koľko času sme venovali Bohu, koľko sme sa modlili, ako sme vychovávali svoje deti, akým príkladom sme boli, čo sme urobili pre to, aby sa nestalo toto všetko – toto zlo, ktoré sa odohráva dnes vo svete? Boh je stále s nami. Ale, žiaľ, my veľakrát kvôli našim hriechom nechceme, aby tu Boh bol. Potrebujeme sa naučiť vložiť svoje životy do Božích rúk a Bohu odovzdať všetko, čo sa v nich odohráva. Dnes sa mnohí mladí ľudia pripravujú na manželstvo a čo robia? Keď sa sobášia hovoria: „Nechceme ešte deti, musíme si sami trochu užiť.“ Potom: „Musíme splatiť svoj dom.“ Neskôr: „Teraz potrebujeme venovať trochu času sebe.“ A potom: „No a teraz chceme jedno dieťa!“

Neodovzdávame svoje životy do Božích rúk. Sami chceme rozhodovať o svojich životoch, a keď sa ocitneme v ťažkých okamihoch, čo sa potom odohráva? Nechápeme...

Ak je Boh s nami, ak sú naše životy v jeho rukách, vždy budeme vedieť kadiaľ ísť, vždy budeme poznať odpoveď na všetky svoje otázky.