Blahoslavená Panna Mária vo svojich posolstvách, ktoré nám hovorí, často používa obrazy z nášho každodenného života. To sú obrazy prírody, slnka, plodov, kvetov, vody, prameňa. Všetky tieto obrazy, znaky sú našimi vnútornými potrebami a túžbami po Bohu. Vieme, ako Ježiš vo svojich podobenstvách obrazmi z každodenného života približoval svojim poslucháčom duchovnú realitu Božieho kráľovstva. Duchovné skutočnosti sú pre nás neviditeľné, ale to neznamená, že neexistujú. Vieru, lásku, dôveru, pravdu, spravodlivosť, poctivosť nevidíme telesnými zmyslami, ale ich prežívame ako našu túžbu a potrebu. Bez duchovnej skutočnosti by sme boli duchovne mŕtvy, nemali by sme v sebe života.

Toľko sme toho prijali od druhých ľudí. Aj život nám Boh dal skrze druhých ľudí. Bez druhých ľudí by sme neexistovali. K Bohu prichádzame skrze iných ľudí. Aj my sami sme prijali veľa svetla, viery, poznania, lásky od druhých ľudí. Sme pozvaní druhým osvecovať cestu, byť svetlom. Sme pozvaní zanechať stopu, ktorá druhým označí cestu. V tomto posolstve nás Panna Mária osobitným spôsobom pozýva byť svetlom pre druhých, podľa ktorého aj oni spoznajú Božiu krásu.

...Sme pozvaní druhým osvecovať cestu, byť svetlom.

Sme pozvaní zanechať stopu, ktorá druhým označí cestu...

„Deti moje, vydávajte o svojej viere a modlitbe svedectvo v radosti“ – hovorí nám Panna Mária v tomto posolstve. Vieme, že život Panny Márie nebol ľahký ani pohodlný. Celý jej pozemský život je naplnený bolesťami a utrpením. Zvestovaním sa začal jej životný kríž. Môžeme sa opýtať: Ako niekto, koho život je súženie a muka, môže povedať: „Velebí moja duša Pána!“  Panna Mária to mohla povedať, pretože celý jej život, všetkou jej útechou a zmyslom bol Boh. Nepriateľom skutočnej radosti nie je utrpenie, ale sebeckosť. Svet okolo nás je smutný. Tento smútok sa rodí zo samoľúbeho a žiadostivého srdca, ktoré hľadá povrchné pôžitky plodiace duchovnú prázdnotu a úzkosť.

Pápež František vo svojej Apoštolskej exhortácii Radosť evanjelia hovorí práve o radosti, ktorá vychádza zo stretnutia s Ježišom. Len ten, kto sa stretne s Ježišom, je oslobodený od hriechu, smútku, duchovnej prázdnoty a osamelosti. S Ježišom Kristom sa vždy znova rodí radosť. Prameňom radosti je Ježiš. Len ten, kto sa cíti prijatý, komu je odpustené a kto je Ježišom milovaný môže byť radostný. Pán nám napriek našej nedokonalosti dáva svoju lásku, blízkosť, silu a slovo, a dáva zmysel nášmu životu.

„Tvoje srdce vie, že život bez neho nie je ten istý; a teda to, čo si objavil, čo ti pomáha žiť a čo ti dáva nádej – to je to, čo máš odovzdať druhým“ (Radosť evanjelia 121).

...Len ten, kto sa cíti prijatý, komu je odpustené a kto je Ježišom milovaný môže byť

radostný. Pán nám napriek našej nedokonalosti dáva svoju lásku, blízkosť,

silu a slovo, a dáva zmysel nášmu životu...

Nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán. K tejto radosti nás pozýva Panna Mária, ktorá svojou materinskou blízkosťou osvecuje a ukazuje cestu mnohým dušiam a srdciam, ktoré ju nasledujú.

Modlitba

Panna Mária, ty, ktorá si vierou prijala Slovo života, ty, ktorá si nevesta Ducha Svätého vypros nám otvorenosť srdca, aby sme aj my mohli Pánovi každý deň povedať svoje „áno“.

Panna Mária, ty, ktorá si Hviezda ranná, neprestaň nám osvecovať cestu k Ježišovi, ktorý jediný nám daruje pravý pokoj a radosť. Vďaka ti za mnohé duše a srdcia, ktoré skrze tvoje zjavenia, posolstvá a blízkosť našli cestu k Ježišovi. Vypros nám aj dnes od svojho Syna, Panna Mária, to, čo nemáme a potrebujeme, tak ako si to urobila v Káne Galilejskej. 

Chceme počúvať a nasledovať všetko, čo nám hovorí tvoj Syn, aby sme mohli zakusovať pravú radosť života. Amen.

Fra Ljubo Kurtović